Pani učiteľky sarozhodli, že na maškarný ples objednajú priestory miestneho baru, objednaliDJ-a a farebnú hudbu, alebo ako sa to volá, šaša a bude veselo.
Pri vstupe dospomínaného baru ma najskôr zarazil vzduch, síce sa tam nefajčilo, taký bar sa nedá vyvetrať natoľko, aby tam bolčistý vzduch bez zvyškov cigaretového dymu.
Deti sa obliekalia keď som zbadala prvého maskáčového kráľa, moja radosť z maškarádysa pomaly rozplývala...v priestore sa začali hmýriť meče, dýky, samopale,pušky, vojaci mali ruské baranice, americké baretky, dokonca aj kukly. Navzájomsa prenasledovali, zvaľovali jeden druhého na zem, strieľali, bodali dýkamia vôbec, spôsob, ako sa po bare pohybovali a vety, ktoré používalihovorili za všetko. Chlapci sa cítili vo svojich nových úlohách veľmi sebaisto,boli agresívni a mali pocit sily...podľa toho sa správali ajk ostatným....
Šašo, ktorý malbyť deťom pre radosť si stále zvyšoval hlasitosť a namiesto radosti maloveľa detí na tvári preľaknutý výraz.
Keď sme po dvochhodinách prišli domov, veľmi som si vydýchla, a bola som spokojná, že jevšade vôkol ticho, nik ma nestrieľa, nekričí mi do uší.
Dala som do praniavšetko oblečenie, čo sme mali na sebe, aby sme už viac nevoňali cigaretovýmdymom.
Moja najväčšia„radosť“ celého týždňa konečne skončila a poviem vám úprimne, neteším sana budúcoročný maškarný ples....isto to bude ešte horšie....
