Narodeniny

Spomenula som si na chvíľu, keď som zistila, že sme dve; na motýle, ktoré ma šteklili v bruchu, keď som to išla povedať ockovi. Chcela som si spomenúť na úplne všetko, aby som na to nikdy nezabudla. Hladkala som si svoje veľké bruško a pripomínala si všetky chvíle,na ktoré som si dokázala spomenúť, na všetky pocity, na slávnostné oznamovanie rodine, na kupovanie oblečenia, kočíka, spomenula som si, ako som striehla na tvoj prvý pohyb, prvé kopnutie, na všetky noci, ktoré som prerozmýšľala o tom, aké to bude, keď už budeme traja. Spomenula som si, ako som sa veľmi bála pred každým vyšetrením, či sme v poriadku, ako som nakúpila vlnu a ihlice a odolávala výsmechu okolia, že ja niečo uštrikujem :o)....
Spomínala som na chvíle, keď som si neželala nič iné, len ostať tehotná celý život, ale aj na tie, kedy som sa už nevedela dočkať konca.
Veľmi som sa na Teba tešila a veľmi som sa bála....
Všetko to ubehlo veľmi rýchlo a ja som sa snažila si vychutnať posledné hodiny ako kindervajíčko. Pominulo lekárom predpísané milovanie, pominuli naháňačky po schodoch v nemocničnom hotely, aby sme ťa videli o čosi skôr.
22.02.2004 som už len čakala, čo bude zajtra....a spomínala....

Keď som sa v pondelok zobudila, skúšala som žartovať so spolučakateľkami na izbe, ako veľmi je vhodný pondelok na narodenie dieťatka, vo vnútri som však už bola veľmi nervózna a bojazlivá. Rýchlo som obvolala blízkych, aby vedeli, že dnes majú čakať dôležitý telefonát, dnes sa nám narodíš, konečne sa stretneme, bože, už sa teším....
Celý deň som si dodávala odvahu a stávala sa rýchlo sebavedomá. Presviedčala som sa, že to je dnes veľmi dôležité a bez toho to nepôjde.
Vysielala som signál počasiu, aby sa konečne ukľudnilo, aby sa ocko mohol k nám dostať cez kopce a aby Ťa stihol vidieť prvýkrát spolu so mnou.
Večer si sa nám narodila, boli sme šťastní, ako len rodičia môžu byť. Bola si nádherné bábätko a ja som bola hrdinka, pretože ja som bola Tvoja maminka.

23. 02. 2004 sa začal môj obrovský stres, ktorý trval čosi okolo roka, nevadí, už som zabudla na zlé prekážky a teraz spomínam už len na to pekné. Na to, aké je úžasné byť matkou, aké je úžasné mať také dieťatko, ako si Ty.

Dnes už nie sme v očiach okolia "tí mladí, čo sa im narodilo bábätko", už sme rodina s dieťaťom, takmer škôlkarkou, je to neskutočné, ako to rýchlo prešlo. Dnes máž dva roky a ja sa snažím si spomenúť na všetko, čo bolo pred rokom, pred dvomi, nechcem na nič zabudnúť!
Pred dvomi rokmi som sa v tejto chvíli asi poslednýkrát usmiala, začínalo to byť pre mňa ťažké....dnes trošku slzím, lebo sa mi zdá, že je to strašne dávno. Dnes myslím na to, čo všetko už vieš a ako som si to nikdy nevedela predstaviť, že moje malé bábätko bude chodiť, rozprávať....Si krásne, veselé dievčatko, niekedy anielik, niekedy čertík. Si milá, keď spinkáš, aj keď nepočúvaš a skúšaš, čo bude ďalej, si roztomilé dievčatko, moja dcérka!
Nič viac si neželám, len aby sme boli všetci traja vždy zdraví, šťastní a spolu. Ľúbim Ťa Alicka, krásne narodeniny!