Údajne ženy matkysa bábätkám chlapcom venujú viac, ako bábätkám dievčatám, viac ichv začiatku ich života tíšia, viac sa im prihovárajú, intenzívnejšie,častejšie, dlhšie...v školách učiteľky údajne viac chlapcov chvália, dievčatákarhajú /resp. chválu nevyslovia, vyslovia len pokarhanie/....
Stále nad týmvšetkým premýšľam, a síce ešte môj názor na túto tému nie je dotvorený,faktom je, že v posledných dňoch sa mi potvrdili niektoré teórie...
Učímv jazykovke malé deti, dievčatá a chlapcov. Moji žiaci sú rôzne vekové kategórie, od škôlkárov po školákov.Musím povedať /moja doterajšia skúsenosť/, že dievčatá sú šikovnejšie, chcú saučiť, berú to vážne, veľa si odnesú aj z hodiny.
Chlapci chcúmenej, chcú sa hrať, vymýšľať a musím ich „ťahať“. Ak to nerobím, nenaučiasa nič. Teda ich uprednostňujem pred /šikovnejšími/ dievčatami, používam viacchvál, udržiavam s nimi častejšie očný kontakt.... /teória sa mi tupotvrdila./
A tak manapadlo, ako to vlastne je? Kebyučiteľky „neťahali“ menej snaživých chlapcov vpred, asi by sme nemali toľkomanažérov, lekárov, a všetkých tých, ktorí zastávajú väčšinu úžasnýchpozícií, asi by nebolo nepísaným pravidlom, že sekretárky môžu byť lendievčatá, atď.... ??
Kedy a prečosa to stane, že ženy prídu pred istú čiaru a nepodarí sa im za ňu prejsť?
Kvôli materstvu?Kvôli /ne/rovnosti príležitostí? Kvôli čomu?
Carol Pateman:„ženy nemôžu byť začlenené do občianskej spoločnosti na rovnakom základe akomuži, pretože ženám od prírody chýbajú schopnosti potrebné na to, aby sa stalijednotlivcami. Čo to však ženám vlastne chýba?“
Viem, že nemôžemev tejto téme nájsť čierne a biele odpovede, nedá sa to. Nemôžemeporovnávať muža a ženu, nedá sa to. Len ťažko môžeme nájsť /ak vôbec/ rovnoprávnosť, keďže muži nerodiadeti. Všetci máme svoje poslanie a je len na nás aby sme sami sebouneohrozovali „tých druhých“, nežili na ich úkor, neťažili z ich úspechov,.... a snažili sa o dosiahnutie harmónie – až pokiaľ je to možné.
Keď čítamo mužoch a o ženách, keď počúvam kamarátky, pozerám ženské wwwstránky, väčšinou všade nájdem len kritiku na mužov a na to, ako muživedia krásne rozdeľovať „mužské“ a „ženské“ práce. Ženy sú vždy patričneurazené, keď muži tvrdia, že umývať riad je „ženská“ robota....
Priznávam, ani mnesa to nepáči...ALE ...za seba musím tiež povedať, že môj muž častejšie/neporovnateľne častejšie/ umyl doma riad, ako som ja vymenila žiarovku,o dosť viac krát umyl podlahu a povysával, ako som ja niečozaskrutkovala alebo zabila klinec do steny. Nehovorím o maľovaní,sťahovaní, čistení odpadov, opravovaní....tiež sú to „mužské“ roboty. Tiež môžuísť mužom niekedy poriadne na nervy. Len muži nám stále nepripomínajú to, čo mizvykneme často – a s dávkou korenia my im.....
Všetko má dvestrany. Ale čo je najdôležitejšie, je vec obojstrannej spokojnosti. Ja pomôžem– ty pomôžeš, ja spravím – ty spravíš. Ako som už raz povedala, je to vecdohody, ústupkov, spravodlivosti a férovosti. Je to individuálnea naozaj sa o tom nedá rozprávať v globále. Nedá, pretože taknič nevyriešime....
