Občas máme pridlhý to-do list,
občas hlavu plnú plánov alebo nápadov, ktoré nechcú von,
občas sme zamračení, lebo nebo sa mračí,
občas hľadáme a nenachádzame,
občas len nie sú upratané topánky v chodbe,
občas sa nám skutočne nedarí,
občas nepovieme, čo by sme chceli,
občas to ani nespravíme,
občas ľutujeme,
občas kričíme alebo sme ticho.
Občas je ťažké sa v tom všetkom vyznať...
... a občas je len jeseň, plná hmly, strateného slnka, a smutných stromov...
A občas tá istá jeseň je prežiarená farbami, ktoré mieša vietor a zdobí priestor a každý náš výhľad do diaľky.
Niekedy máme pozatvárané všetky okná a dvere a nemôžeme uvidieť tie úžasné farby, aj keď vieme, že tam niekde sú....
Zamkla ich hmla, vietor a chlad,
preplnené myšlienky v našich hlavách,
nemožnosť nájsť to, čo potrebujeme v tejto chvíli,
ticho, ktoré nechceme počuť alebo
slová, ktoré nechceme vysloviť.
Občas aj tie, ktoré vyslovíme....
Každý z nás nosí v sebe kľúčik, aby poodomykal všetko, čo bráni pohľadu na prekrásnu a farebnú jeseň. Verte mi.
