Vzala si siMacka Pu a Macka Brumka, nové papučky, pyžamko, všetko máš vo svojejškôlkárskej skrinke... Ako veľká škôlkárka.
Keď som odišlakúpiť sľúbené kindervajíčko, ostala si sa tam hrať, skúmať nové prostredie,nové hračky, nových kamarátov.
Ja som šla poulici sama, nik ma nedržal za ruku, nik popri mne neposkakoval, nik mineutekal. Nedržala som ani macka, nedávala som nikoho cikať a nestála sompred výkladom hračkárstva.
Doma je ticho,ako bývalo v čase, keď si bola ešte v mojom brušku. Je tu smutno,prázdno. Tvoje hračky sa nehýbu, Ty nedupkáš, nespievaš, netancuješ, nekričíš,...čo teraz robíš? Ako sa cítiš?
Ja rátamhodiny a odpočítavam, kedy si pre Teba prídem, kedy mi porozprávaš, čo siv škôlke robila, ako Ti bolo, či sa Ti páčilo.
Je to bez Tebaťažké, ale ja sa to naučím, tak, ako aj Ty sa naučíš, že Ťa budem každépoóbedie čakať pri dverách a potom sa spolu oblečieme a pôjdemeposkakujúc po ulici.... Pretože kdekoľvek budeš bezomňa, tam si Ťa nájdem ....Ľúbim Ťa Anielik môj.....
