Poviem vám pravdu, odkedy sme sapresťahovali ďaleko od rodičov a odkedy sa nám narodiladcéra sme s manželom vôbec neboli v kine. Je to užtakmer 6 rokov. Za tých niekoľko rokov sa toho dosťzmenilo.
Kúpili sme si teda lístky,už sme počuli, že stoja o pár desiatok korúnviac.... a čakali, kým nás pustia do sály.Pred ňou už stálo pár rodiniek s deťmi /boli sme narozprávke/, všetci v ruke veľké nádoby spopcornom, väčšie ako misa, v ktorej šľahám cesto predcéru na muffinky :o)), veľkú kolu.... presne, ako somto videla kedysi vo filmoch.
Teraz je to asi normálne, žeprvú polhodinu v kine počuť len mliaskanie a šuchotanie,asi som dosť „out“ som si pomyslela....teraz sa veci majúinak...
Milujem pohodu pri telke, rada počúvamvečer po celom dni ticho z každej strany nášho bytu,štrikujem šály plyšovým zvieratkám, hrámpexeso, čítam O psíčkovi a mačičke a nepáčiasa mi rozhádzané popcorny na dlážke v kine.
Obliekam si oblečenie, ktoré mizakryje kríže. Neviem, aká hudba sa hrá nadiskotékach a viem si predstaviť, že keby som sa nadiskotéku vybrala, aj s najlepším kusom z môjhošatníka by som tam vyzerala ako obstarožný kus mladejženy. Rozmýšľam takmer nad všetkým, čo poviem, akoto poviem. Jazdím len podľa predpisov a nenadávam.
Vytratila sa z môjho životaspontánnosť, šialenosť a nerozvážnosť, a popri tomsom asi aj dosť staromódna....
…. poviem vám, som takto celkom šťastná....
