Teraz robím Vianoce pre svojurodinu ja. Teda snažím sa. Píšem Vianočný denník, zavádzam nové vianočnépravidlá, pripravujem advent, starám sa o atmosféru. Snažím sa vynechaťnervozitu, snažím sa ju nevidieť a nepripúšťať k telu.
Posledná mikulášska noc madonútila sa nad všetkým zamyslieť. Ešte predtým, než som uspala Alicku,pripravovali sme topánočky do okna, vyrábali snehové vločky, zdobili čo sadalo, tešili sa spolu....
Mikulášsku noc prespalanekľudne. Keď sa už tretíkrát s mrnkotom zobudila a zdalo sa, žesa aj bála, pýtala sa na Mikuláša, či u nás už bol....Potom mi pošepkala,že nechce, aby prišiel k nej do izbičky.... A tak som čižmičky a prázdnevrecúška z okna detskej izby prenášala do okna inej izby.
A uvedomila som si, či to s tou„úžasnou“ vianočnou atmosférou tak náhodou nepreháňam....Možno sa až o párrokov dozviem, že som to všetko robila hlavne kvôli sebe..
Niekedy je dobré veci nechať plynúť len tak....a neriešiť....
;o)
