Začala som po pesničke pátrať, až pokým mi Alicka neprezradila, že pesničku pozná zo škôlky, pretože im ju pani učiteľka púšťala na takom veeeeľkom čiernom cédéčku. ..Na takom, ktoré som mala aj ja doma, kedysi, keď som bola ešte dieťaťom....
Deti sú naozaj úžasné. Všetko, čo niekde počujú, čo sa naučia je pre nich veľká vec. A je krásne fascinujúce, ako informácie, ktoré majú hlavne od rodičov považujú za 100%nú pravdu, za niečo, čo je nemenné a čo je jednoducho tak! Učia sa slová, ktorých významy sú im nie vždy jasné. Uvedomila som si to nedávno, keď Alicka skríkla: „mamííííí, jáááj, duplo maaaa“ – viete, čo to bolo? ..´koplo´ ju, keď sa dotkla obrazovky.
Naša starká je na cintoríne „zachovaná“, v krku máme hlasovky, a keď varíme šúľance, tak musíme cesto krájať až dovtedy, kým nemáme z neho nakrájaných 251 kúskov.
V škôlke im nevaria francúzske zemiaky - len slovenské, .. keď sme hladní, tak nám „škrtá“ bruško.
Nedávno sa ma spýtala: „mami, a pamätáš, keď som bola malá a bola som mi po čelo?“..alebo „oci, a bábätká sa rodia holé alebo oblečené?“
Minule prišla zo škôlky „Filipko bol nadšený, že mám sukňu. Ja by som sa za neho najradšej vydala!“
Pesničky sa spievajú, básničky sa básničkujú. Keď si niečo nepamätá, tak sú za tým jej uši, ktoré už ďalej zabudli, so zlým vlkom býva zlá vlknica, ježibaba snehulienku ukliala a dala jej otravné jablko.
Kedysi jej „prišívali“ bradu a rozmazané fotky sú vymazané fotky. Dolu kopcom nás to ponáhľa, pri prechádzke lesom jej chýba pešia zóna, aby si mohla niečo kúpiť.
Pri popoluške sa ma spýtala: „a ´ako soľ ´ je veľa, či málo?“ .... každá jedna pre dospelých malá vec je pre deti neskutočne veľká. Úplne každá!
