Vo svojom živote sa snažím robiť veci – podľa možností – čonajlepšie. Mám ho len jeden, častokrát neexistuje možnosť reparátu, chvíle idújedna za druhou rýchlosťou svetla....uvedomujúc si toto všetko mi moja snaharobiť veci dobre príde samozrejmá.
Vážim slová, skutky a riadim sa svojim svedomím.A musím vám povedať, že moje svedomie je ku mne neúprosné, neodpustí milen tak hocičo. A dokonca si niekedy posvieti aj na maličkostia potom mi nedá spávať.
Preto rozmýšľam, prečo mi už tak veľa ľudí vzalo kúsok môjhoja.....
Veľa o tom premýšľam a už približne viem, čo môžeza tým všetkým stáť.
Neviem, či je to prirodzená ľudská vlastnosť, alebo ako tocharakterizovať, ale my ľudia sme veľmi závistliví. Namiesto toho, aby sme sazameriavali a míňali svoju energiu sami na seba, upriamujeme ju nadruhých. Nestaviame si vlastný svet, rúcame svety ostatných.
Nevytvárame si vlastné zásady, styčné body, ktorých sasvojim žitím môžeme pridŕžať, berieme oporu druhým.
Kradneme iným predstavy, sny a vyhlasujeme ich za vlastné.
Robíme si napriek, ak niečo povedal niekto iný, zmenímenázor, a to, čo vyhlasujeme my jezaručene pravda. Naše minulé presvedčenia automaticky týmto zatratíme...
Nikdy sa situácia nezmení. Stále budú medzi nami takí ľudia,ktorí si nedokážu stavať vlastné svety podľa vlastných predstáv. Neustále budúmeniť svoje priority, práve podľa toho, koho kedy stretnú a aký to budečlovek.
Stále budú medzi nami takí ľudia, ktorí budú trúsiť jedovaténarážky, meniť svoje vlastné pravdy a presviedčať iných o svojejdokonalosti.
Častokrát kvôli takýmto ľuďom plačem. A už veľakrát somsi sľúbila, že nie je správne míňať energiu pre nesprávnych...snáď razdosiahnem to, že sa poučím.
Pretože takýchto len a len ľutujem.
Venovanépseudokamarátke
