Slnko právevychádzalo a bolo červené ako vždy na jeseň, síce bol práve február.
Pomedzi stromypresvitala veľká červená guľa a každou sekundou som mala pred sebou vždyiný a zaujímavejší obraz. Cesty boli prázdne, míňala som stromy, domy,slnko ma oslňovalo a akoby ma obdarúvalo obrovskou energiou, do školy somsa veľmi tešila. Na ľudí, na prednášku, na pocity, ktoré som mala zažívaťnaposledy...
...bola to úžasnáprednáška.
Celý deň bolrovnako krásny ako ráno, akoby začínala jar, v rádiu hrali fajn pesničkya každý meter, ktorý som mala za sebou ma robil silnejšou, šťastnejšou,vyrovnanejšou....Bola som spokojná s celým dňom, s vtedajším obdobím,v tej chvíli s celým svojím životom...a síce to všetko neviemnaozajstne opísať, pocity z poslednej školskej soboty si často pripomínam.
Pri spomienkach naveľkú červenú slnečnú guľu, na vôňu vzduchu, na psychológiu riadenia a nakaždú minútu toho dňa moju dušu zaplaví šťastie a spokojnosť...a obrovskáchuť žiť, meniť veci, nerobiť chyby a vychutnávať si detaily dní....
