Vedela že nechce skočiť ale mala až príliš veľa dôvodov urobiť to. Otej neskorej večernej hodine samozrejme už dávno mala byť doma z hodinyklavíru a študovať biologiu. ´´to je tedabezočivosť´´myslela si jej mama keď stále nemala svoju ´´hlúpu´´dcérudoma. Nikoho netrápilo či je v poriadku. Samozrejme že začalapremýšlať.......napadlo ju že tým nič nevyrieši.Opeť si preliezlazábradlie a zadívala sa na oblohu.Pokúšala sa upokojiť.Zrazu sazamračilo.Veľká čierna plachta zatiahla nad všetkýmihviezdami.Jednoducho ich skryla. ´´A?...to si len tak hocikedy príde azhasne?..drzosť...!!´´ To jediné načo sa dnes chcela dívať bolihviezdy.Pripomínali jej ľudí. Ako vyhasínali a svietili,celkom ako unás vo svete-jednu chvíľu si na vrchole a trebárs na druhý deň celkomzabudnutý...Znovu na ňu prišiel smutok a zúfalosť. čo keď tu už nemalabyť??(pomyslela si) Začalo pršať. ´´znamenie?!´´ Naklonila sa cezzábradlie a keď jej vlasy boli celkom mokré,začala pršať soblohou..Bývala silná,no teraz musela plakať.Bola predsa takáopustená.Už nevládala.No aj tak sa zmohla a o chvíľku už stála nadruhej strane zábradlia.Tetokrát sa však pustila a...padalapadala...posledné myšlienky...a padala....poslednéslzy....padala...posledný pohľad..padala padala....začalaľutovať..neskoro.Nič neostávalo.Spomenula si na rodičov,ktorý ju vždyponižovali a podceňovali..Zázračne pominula tá trpkosť v srdci s ktoroužila celé tie roky...Prišlo jej ľúto že im nestihne povedať...že...ichĽÚBI..nemyslela si že by im to niekedy mohla povedať ale teraz už bolovšetko iné..všetko naposledy.Pousmiala sa a ticho si priznala ženevyhrala nad osudom..očakávala veľkú bolesť a už sa pripravovala nadopad.Zem bola tak blízko.Tvár si silno zakrývala rukami.´´To jezvláštne...žiadna bolesť ja ešte premýšlam...snívam alebo??´´Ešteväčšmi bola zmätená.Zrazu pocítila neskutočne blažený pocit anekončiacu radosť.Odokryla si oči a nemohla uveriť.Akoby savznášala...len stúpala vznešene vyššie a vyššie..k nebu..Na chrbtecítila akúsi ťarchu................vtedy ešte netušila že sú tokrídla........
