Všetci spia, v byte je ticho, svietia len vianočné svetielka aj keď je už dávno po Vianociach a do dverí sa valí jar, aspoň v Bratislave. Náš čierny kocúr leží pri mne zamotaný do huňatej deky a odfukuje a ja mám chvíľku pre seba. V hlave mi ide nekonečný to do list, čo všetko by som chcela urobiť, čo všetko nie je dokončené, a čo všetko tam zajtra pribudne.
Niekedy ma to ubíja. Vrtím sa v kruhu povinnosti. Preskakujem z kuchyne do obývačky, z obývačky do kúpeľne nikde za mnou nie je vidieť výsledok a aj keď mám spotený zadok a na fit hodinkách 10 000 krokov aj tak nie som spokojná. To čo vidím okolo seba nesmierne ovplyvňuje to ako sa cítim.
Chcela by som sa mysľou vrátiť tam kde mi je dobre. Do momentu keď sa cítim dostatočne sama pred sebou a nenaháňam sa len za splnením úloh. Nechcem aby priestor okolo mňa definoval moju hodnotu. Chcem aby moja hodnota definovala priestor okolo mňa. Túžim po tom aby priestor a veci okolo mňa ma inšpirovali. Nabíjali energiou, pri ktorej mám chuť si pustiť pesničky z roku 2000 a tancovať na pesničky od Anastacie len tak po byte s deťmi na rukách ( resp. jedným na chrbte, druhým na rukách).
Podľa filozofie Baťa: „Si naša myseľ pamätá chvíle keď je bolo dobre a je schopná sa k tomu vrátiť aby jej znovu bolo dobre”.
Presne o to sa teraz snažím. Mysľou sa vrátiť do bytu, ktorý je čistý voňavý, v ktorom horí príjemná sviečka a všetko je na svojom mieste.
Viem, mám dvojičky a ak je môj sen mať čistú kuchyňu a poriadok v byte mala by som si nájsť iný sen. Ale ja milujem poriadok, aj keď to teraz u nás doma rozhodne tak nevyzerá. Pre Tomáša Baťu poriadok neboli len veci na svojom mieste a systém v každej izbe či skrini. On hovoril ako poriadok alebo neporiadok, ktorý nás obklopuje je odrazom vnútornej disciplíny, efektivity a myslenia. “Ukáž mi ako, máš usporiadaný svoj stôl a ja ti poviem aký je tvoj život.” Ten náš stôl nie je ani vidno.
Nedokážem sa cítiť stopercentne príjemne a uvoľnene keď okolo seba vidím byt obrátený hore nohami. A keď sa mi do každodenného pohľadu votrie prach medzi rebrami radiatora, či čierne šmuhy od kočiara na skrini, lebo zakaždým do tej skrine narazím s kolieskami. Ťažko sa mi vychutnáva studená káva na gauči s týmto výhľadom.
Myslím, že je to trošku aj diagnóza, môj manžel ňou našťastie rozhodne netrpí. Lebo keby sme boli dvaja takýto, to si teda neviem ani predstaviť. Naháňali by sme sa po byte on s modrou handrou na sklenené povrchy v ruke a ja som so zelenou na nábytok (áno všetky majú svoje presné miesto využitia).
Každý deň hľadám spôsob ako si užívať prítomnosť a pri tom ignorovať prítomnosť neporiadku okolo seba. Snažím sa nachádzať a vytvárať si momenty, ktoré mi pomôžu nadýchnuť sa a nahnať nový ideálne čistý vzduch do pľúc.
Hneď ráno si poposteliam posteľ, na ktorú prehodím síce maximálne nepotrebnú deku, ale zato veľmi vizuálne efektívnu (to si myslím ja, nie môj manžel). Mám upratanú posteľ a hneď mi je trochu lepšie. V praxi to ešte znamená preniesť periny z druhej izby do spálne, keďže máme dvojičky a manžel spí s jedným synom v spálni a ja s druhým v detskej izbe. Každé ráno periny odnesiem do spálne a každý večer ich presúvam naspäť do detskej izby. Príde Vám to zbytočne? Možno, ale ten pocit keď spálňa vyzerá upravene ma prenesie hneď do príjemnej chvíľky.
Baťovské, začni malými krôčikmi, nikdy pre mňa nemalo väčšiu hodnotu ako teraz počas materskej. Dôvod? Nedajú sa robiť obrovské kroky, ani rýchle kroky keď na chrbte v nosiči máte jedno dieťa a to druhé je zavesené na nohe. Maličké krôčiky sa zdajú ako obrovské a ak sa vám ich podarí splniť, je síce len poposteľané, ale ja mám pocit, že som zvládla celý deň.
Urobím si kávu do pekného hrnčeka. Je úplne jedno akého, musí sa páčiť vám. Tak či tak z neho budete piť studenú kávu, tak nech sa vám pije aspoň s malým pôžitkom navyše. Nemám čas na kaviareň, ale peknou šálkou sa viem vrátiť do kaviarne kde mi bolo príjemne a útulne.
Ignorujúc neumytý riad a hračky po celom byte si idem zapáliť sviečku. Hlavne nech je sójová, zoškrabávať vosk zo stien sa mi určite za pár rokov nebude chcieť. A keď je leto dám si čerstvé kvety do vázy na stôl. Kvety mi vedia urobiť krajší deň za sekundu.
Obklopím sa všetkým čo ma teší, čo sa mi páči, čo mám rada.
A aj keď to je začarovaný kruh povinností a stále nekončiaceho zoznamu úloh, aj tak je pre mňa dôležité si to prostredie okolo mňa zveľaďovať. Lebo keď sa pozriem na kvety vidím upravenú posteľ a napijem sa dobrej kávy z ešte krajšej šálky, všetko ide potom o čosi ľahšie.
A nie nemusíme každý deň urobiť všetko. Aj Baťa radil pri desatore vybrať si jeden nanajvýš pár bodov, o ktoré sa budete usilovať. Nikdy sa nedá všetko hneď teraz naraz. A vytvoriť si počas dňa jednoduché krôčiky, ktoré vám navodia dobrú náladu je na nezaplatenie. Potom aj ta kúpeľňa, aj tie hračky, aj to bláznovstvo čo sa skrýva pod gaučom sa zdá byť menej agresívne.
