Sedím v Kavárni továrni a čakám na svoj karamelovo mrkvový koláč s veľkým cappucinom. V pozadí hrá pomalý džez, ktorý vo mne vyvoláva pocit tepla a pokoja. Už príliš dlho som v sebe nevedela nájsť tieto pocity. Videla som len tieň samej seba a nedokázala som sa dotknúť reality. Nevedela som sa uchopiť. Nevedela som si vytvoriť ani jednu bublinku, v ktorej by som bola hlavná postava ja. Nebola som ani vedľajšia, stála som niekde v kúte a držala rekvizitu.
Baťa hovorí: „Buď tak silný, aby nič nemohlo narušiť tvoju pokojnú myseľ.” A ja som posledné týždne nebola ani silná a už vôbec nie pokojná.” Chcela som opäť nájsť svoje telo, svoj pokoj, nájsť seba. Musela som odísť z miesta kde som bola každý deň, na úplne neznáme miesto, aby som sa opäť vrátila k sebe.
Nikdy predtým som si neuvedomovala vlastnú dôležitosť viac ako teraz, v materstve. Ja som dôležitá. Ja som najdôležitejšia. Človek by sa mal každé ráno postaviť pred zrkadlo a túto vetu si povedať aspoň 5 krát, a dúfať, že časom týmto krásnym slovám uverí. Teraz sa snažím získať späť svoju hlavnú rolu. A držiac ju v dlaniach postaviť sa na pódium môjho života, dýchať zhlboka a byť presvedčená o tom, že som na správnom mieste.
Človek, ktorý sa na môj život pozerá zvonka, by nevidel nič zle, nič zvláštne, nič čo by ho vyrušilo v myšlienke „veď tá žena má všetko”. A pravda je, že áno, mám. Pri pohľade na môj život z okna vidím úžasného, starostlivého manžela, krásne dve zdravé deti, byt, auto, mladosť… je toho naozaj dosť. Ale ja sa na svoj život nechcem pozerať cez okno a hovoriť si „ buď rada že si rada”. Ja chcem rozraziť dvere, preskočiť prah a byť vo svojom živote šťastná, úplná, celá každým nádychom a výdychom. Nechcem zadržiavať dych a prečkať kým mi bude lepšie.
Možno Tomáš Baťa odpovedal na otázku, aký je účel jeho podnikania, presne tak ako to cítim ja. On odpovedal: ”Moja práca má len jeden účel: Službu životu. Milujem život. Prial by som ho žiť 10 krát po sebe, hoci aj za najhorších podmienok. Chcem byť šťastný. Avšak človek nemôže byť šťastný keď žije medzi nešťastnými, ako nejde zostať trvale zdravým medzi nezdravými. Mojím cieľom teda je, aby bolo na svete viac šťastných ľudí.”
A tak jeden večer, po ďalšom veľmi náročnom dni s dvojičkami keď som premýšľala koľkokrát som dnes zlyhala. A nevedela som si z dňa vybaviť ani jednu príjemnú spomienku. A hlavou mi lietala len zlosť, ktorá ma zväzovala ešte o niečo silnejšie lanom výčitiek, hovorím môjmu manželovi: “Ja musím odísť z bytu. Ísť niekam kde budem iba ja a riešiť iba seba.” Možno to znie ako najsebeckejšia veta na svete a z úst matky ešte o niečo viac. Ale Tomáš Baťa hovorí:” Ak chcete vybudovať veľký podnik, vybudujte najprv seba.” a ja len dodávam, najprv vybuduj seba a potom buduj spokojnú a šťastnú rodinu.
Na druhý deň mi manžel hovorí: “máš prekvapenie na emaile”. Email z bookingu znel 3 dni v Zlíne. Vedel to, vedel presne čo potrebujem, koho potrebujem.
Išla som hľadať šťastie po baťovsky.
