“Vzduch je náš oceán." Jeden deň nás vlny poháňajú vpred a druhý nás zalievajú a my nie sme schopní vynoriť hlavu spod hladiny. Včera som mala hlavu pod hladinou celý deň. Ale dnes? Dnešok bol iný. Lepší, krajší, plnejší, radostnejší. Prečo je dnešok zaliaty slnkom a včerajšok bol ako vytrhnutý z deja, do ktorého nepatrím?
Dnešný deň bol presne taký krásny, za aký som v papučiach ďakovala počas mojej rannej chvíľky na balkóne. A predsa celkom obyčajný. Ráno sme sa najedli, ja som si zacvičila potom sme šli na ihrisko ako každý deň. Keď chlapci spali, čítala som si knihu, upratala som byt, pripravila som im obed. Mala som dobrú náladu. A celé poobedie sme sa hrali doma. Nehovorím, že chlapci nemali náročnejšie chvíle tak ako to je každý deň, ale dnes sa všetko bez hnevu vyriešilo.
Teraz sedím na gauči s voňavým bylinkovým čajom v hrnčeku, ktorý mám najradšej. A cítim sa neobyčajne obyčajne.
Keď sme si s manželom včera sadli na gauč bola som nervózna a ešte som sa stihla s ním aj pochytiť pre dôvod, ktorý si dnes už ani nepamätám.
Baťa hovorí: “Žijeme každý deň.” Ale včera to moje žitie bolo skôr prežívanie ako užívanie. Celý deň bol v byte neporiadok, ja som bola v pyžame nekonečne dlho, necvičila som, nemala som svoju chvíľku na balkóne, jedla som pirohy z mrazáku, nemala som ani jednu minútu počas dňa, pri ktorej by som sa nadýchla alebo sa cítila dobre. Bola som napätá, nepríjemná na seba aj na deti. Ja viem, že aj takéto dni sú normálne a sú súčasťou života.
Vlny ma ubíjali stále hlbšie a hlbšie ku dnu. A ja som sa nechala. Nesnažila som sa postaviť na nohy, aj keď som vedela, že voda je len po pás. Mohla som sa postaviť každú minútu, a v tej ďalšej minúte sa otočiť a plávať s vlnami. Ale neurobila som tak. Celý deň som sa tomu poddávala. Vybrala som si vždy ľahšiu možnosť.
V mysli mi tancovali výčitky, ktoré si k sebe do tanca privzali sebaľútosť, a tu som si povedala: “a dosť.”
“Silní milujú život.” A ja som chcela milovať zajtrajšok. Aj ja som silná.
O Tomášovi Baťovi povedal Antoním Cekota, že: “Nestratil ani jediný deň, aby ho nezušľachtil.” A ja som ten svoj včerajšok akosi stratila. A nechcela som stratiť ďalší nezušľachtený deň.
Začala som sa pripravovať, urobila som poriadok okolo seba aj v sebe.
“Baťovská filozofia služby učí človeka určiť si životné priority, plniť si sny, dosahovať ciele a žiť. Žiť v systéme, ktorý je príjemný a podporuje tvorenie, a ktorý má svoj poriadok a pravidla.”
A ja v momente keď som vniesla do môjho včerajšieho chaosu poriadok. Tým som si vytvorila krajší dnešok.
Neurobila som nič veľkolepé, len som upratala byt a navarila si obed na zajtra, aby som mala istotu, že budem jesť zdravo.
A podarilo sa. Ono to nie sú veci, ktoré vám svojou náročnosťou vyrazia dych. Sú to maličkosti, ktoré vám zmenia nasledujúci deň, život.
A dnes sa pripravím na zajtra. A nie preto, lebo chcem mať zajtra opäť krásny deň, ale preto lebo si zaslúžim mať zajtra aj pozajtra aj popozajtra krásny deň.
Viem čo sú moje vlny, viem že voda nie je nikdy príliš hlboká- je len po pás. A aj keď jednu minútu môžem byť pod vodou a lapať po dychu a prizerať sa tomu, tak v ďalšej minúte sa môžem postaviť a postarať sa o seba, navariť si, trošku sa objať a znova sa naštartovať. To všetci robíme každý deň. Tisíckrát sa postavíme na nohy a vyštartujeme.
A náš dnešok? Ak sa nám páči môže definovať náš zajtrajšok. Ak sa nám nepáči v ďalšej minúte ho môžeme zmeniť v lepší zajtrajšok. A takéto dni sú ušľachtilé pre mňa.
