Ako charakterizujeme veličinu „veľa“? Naozaj je u nás množstvo vysokých škôl neúmerné počtu obyvateľov? Podľa Inštitútu hospodárskej politiky nemožno očakávať kvalitu vysokých škôl, ak ročne ukončí štúdium 70-tisíc absolventov. Je to naozaj pravda? Podľa dostupných faktov skutočne patríme medzi krajiny s najvyššou dostupnosťou vysokoškolského štúdia, ale nevyčnievame výrazne z radu vyspelých krajín. Málokto si uvedomuje, že tieto údaje sú ale skreslené. Dôvodom sú nezosúladené časové rady spôsobené zavedením prvého stupňa vysokoškolského vzdelania, tzv. „bakalára“. Preto tieto čísla neposkytujú reálny obraz o situácii na Slovensku. Inak povedané, absolventi, ktorí získali bakalársky aj magisterský titul, sú v takomto časovom rade započítaní dvakrát.
Ideme čarovať
Podľa dohodnutých a schválených noriem by v roku 2020 malo byť vysokoškolsky vzdelaných 33% populácie Európskej únie. Vo Francúzsku sa tomuto „ideálu“ priblížili asi najviac, pretože titul tam má až 27 % obyvateľov. Na Slovensku je to už trocha horšie, ľudí s najvyšším vzdelaním máme len 16 %. Nezabúdajme však na starú známu „dogmu“, že vysokých škôl máme veľa. Keď ich ale zatvoríme, ako sa zvýši percento vysokoškolsky vzdelaných ľudí? Tento rébus bude chcieť zrejme pomoc nejedného odborníka, ale aj kúzelníka.
Titul ešte nie je výhra
Vysoké školy každý rok chrlia tisíce absolventov. Tituly síce majú od výmyslu sveta. Sú však uplatniteľné aj v praxi? Väčšinou, bohužiaľ, platí, že vychovávame ľudí pre úrady práce a nie pre priame „vhupnutie“ do zamestnania. Školy nás zahltia teóriou, praktických rád dostaneme už menej, ak vôbec nejaké. Veľa vysokých škôl je postavených totiž tak, že pokiaľ študent sám nejaví záujem o získanie praktických skúseností, škola sa dvakrát nepretrhne mu ich dať. A nebudeme si klamať, slovenský študent je tvor lenivý a navyše vyvíjať aktivitu rozhodne nebude. Česť výnimkám. Keď už bol na gymnáziu zvyknutý prijímať mišmaš teoretických poznatkov s vedomím, že aj tak sa až v práci doučí, čo bude potrebovať, na vysokej škole si iný prístup neosvojí.
Kauza akreditácia
Nekvalitných škôl máme veľa. Tri z nich dokonca nedávno dostali červenú. Podľa redaktorov televízie Markíza akreditačná komisia chcela stopnúť až šesť študijných programov. Vďaka tým správnym známostiam však fungujú ďalej. A tak sa na Slovensku opäť raz nič nezmenilo. Dostali stopku, no zachránil ich Smer. Tri vysoké školy mali prísť o papiere kvôli nízkej kvalite. Ich programy neprešli sitom akreditačnej komisie. Smer ich nakoniec podržal, za ich kvalitu ale neručí. Premiér Robert Fico sa sťažuje, jeho vláda s tým podľa jeho slov ale nevie spraviť nič. Ministerstvo školstva totiž nerešpektovalo rozhodnutia akreditačnej komisie. Programy zachránili exministri školstva Dušan Čaplovič a Peter Pellegrini. „Komisia je len poradný orgán, ja ich rozhodnutie môžem zmeniť," hovorí Pellegrini. A o ktoré vysoké školy vlastne išlo? Stredoeurópsku vysokú školu v Skalici, ktorej šéfom správnej rady je h.c. doc. PhDr. Ivan Kmotrík, PhD., verejnosti skôr známy ako boháč a priaznivec športu, Akadémia umení v Banskej Bystrici, ktorej rektor Matúš Oľha bol v čase prezidentskej kampane oficiálnym podporovateľom Roberta Fica a do tretice bystrická Univerzita Mateja Bela. Tam Smer pomohol právnickej fakulte, ktorej šéfuje Smerák Mojmír Mamojka.
Ako si môžete sami všimnúť, pokiaľ bude školstvo aj naďalej plné politiky, na Slovensku sa v tomto ohľade nezmení nič. Aj naďalej budeme chrliť naoko vzdelaných, no v skutočnosti úplne nepoužiteľných ľudí, ktorí nám nebudú robiť dobré meno doma ani v zahraničí. Pretože mať iba zopár vysokých škôl, na ktoré by bolo ťažké sa dostať a ktoré by ponúkali naozaj kvalitné vzdelanie, by bolo pre niektorých jedincov ekonomicky nevýhodné. Byť vysokoškolákom bolo kedysi hrdé privilégium. Dnes je to skôr na posmech a veľmi neistú budúcnosť.
