Čas
Zatvárajú sa mi oči,
prichádza únava, ktorú nemožno zastaviť.
Únava, na ktorú neexistuje liek.
Hovoria:
Daj tomu čas.
Časom sa to zlepší.
Čas je vraj najlepší liek.
No ja ho mám málo.
Nestačí mi čas,
nestačí mi dych,
nestačí mi tlkot srdca,
ktorý odmeriava dni ako tiché hodiny.
Koľko ešte dní?
Koľko týždňov, mesiacov, rokov?
Aký je to čas, ktorý lieči,
a prečo sa vlečie tak pomaly?
Ako dlho vlastne žijem?
A čo je život,
ak nie čas medzi prvým nádychom
a posledným úderom srdca?
Čakám na ten zázračný čas,
o ktorom všetci hovoria.
No čím viac ho hľadám,
tým viac mi uniká pomedzi prsty.
A tak len kráčam ďalej,
s únavou v očiach
a otázkou v duši:
Koľko času ešte mám?






