Údolie Wachau je klenotom Rakúska. Všade sa stretnete s tým, že táto lokalita je zaradená medzi svetové kultúrne dedičstvo. Právom. Dunajské údolie medzi Melkom a Kremsom s doslova meandrujúcim Dunajom medzi horami. Okrem prírodných krás sú to predovšetkým kultúrne pamiatky, za ktorými sa sem chodí. Starobylý Krems, svetoznámy Melk, kostolík St. Michael a nespočet ďalších menej či viac hodnotných pamätihodností. Nie len tie. Chodí sa sem aj za cyklistikou, za vychýrenými marhuľami, vínom a napodiv aj za pešou turistikou.
Pri poslednej návšteve Dürnsteinu sme mali v pláne aj návštevu ruín hradu nad obcou. Sľubuje široké výhľady a netradičný pohľad na malebné mestečko. Na výstup na hrad neostal čas. Bolo treba niečo vymyslieť ako sa sem vrátiť. Čo tak si spraviť turistiku? Nielen výstup na hrad ale pokračovať ďalej a vrátiť sa inou trasou. Pohľad na mapu potvrdil, že sa to dá. Vedľajší bočný hrebeň dokonca sľubuje viac výhľadových miest a zdá sa, že je náročnejší. Tak potom ideme ale opačným smerom.
Po zaparkovaní na obľúbenom parkovisku a zaplatení poplatku za 6 EUR na celý deň je treba prejsť celý Dürnstein. Nie je to príťaž, určite radosť zopakovať si návštevu obľúbených miest. Opäť spraviť zopár stále tých istých fotografií len s iným dátumom.
Za bránou mestečka sa otvorí pohľad na náš cieľ, končiaci bočný hrebeň Vogelbergu s chodníkom s hrdým názvom Vogelbergsteig. Nad mapou som doma premýšľal „Čo to môže byť za steig v horách okolo údolia Wachau?“ No už príchod pod hrebeň prezrádza, že "steig" vzbudzuje rešpekt. Nebude to nudný prechod lesíkom. Strmý výstup, pokračujúci rozstrapkaný hrebeň. Tak aj bolo.
Obava z ozaj strmo stúpajúceho chodníka sa však premenila na príjemný chodníček stúpajúci v serpentínach. Stúpanie bolo treba prekonať, no trasovanie spôsobilo, že som ani nevedel ako sme vystúpali k prvému výhľadovému miestu na konci hrebeňa nad Dunajom. Pohľady na už maličký Dürnstein, krútiaci Dunaj v údolí, fotenie a krátky oddych na lavičke.
Chodník pokračuje ďalej už nie tak strmo. Za to sa krúti medzi skalnými výstupkami. Nie je ani čas myslieť na únavu. Stále nové scenérie hodné fotenia. Pohľady dolu svahom na jednu či druhú stranu potvrdzujú, že hrebeň je skutočne veľmi strmý. Chybný krok, zabalancovanie, by znamenalo dlhý pád.
Až vysoko pri obchádzaní skalného útvaru sa zrazu objaví tabuľka s nápisom VOGELBERGSTEIG. Že by až tu začínal „steig“? Nasleduje mierne exponovaný chodník zo strany údolia riadna hĺbka. Zo strany obchádzanej skaly natiahnuté lano na istenie.
Po zvládnutí nie dlhého úseku je cítiť, že už sa výstup končí. Tu niekde je vrchol Vogelbergu s kótou 546 m.n.m. Krátka odbočka k výhľadovému miestu s názvom Kanzel. Áno, výhľad je super no už ako by sme výhľadmi boli presýtený a mali ich plný mobil.
Návrat späť na trasu. Onedlho sa objaví široké sedlo, križovatka lesných chodníkov s chatou. Na plnej chate príjemná promptná obsluha, chutné jedlo. Výber ako na horskej chate, typické jedlá po akých túži unavený, vyhladovaný turista. Pre mňa to bol výborný, poctivý maďarský guláš. K hlavnému jedlu obľúbený Almdudler. Ani sa nechcelo ísť ďalej.
Pre návrat sme si vybrali prechod cez blízky Starhembergwarte s kamennou výhľadovou vežičkou. Potom už chodník len klesá. Oproti je vidieť našu už zvládnutú výstupovú trasu cez Vogelbergsteig. Až teraz sme si mohli v plnej kráse prezrieť čo všetko sme zdolali, kade sme to vlastne išli.
Za krátko sa objavia hradné múry, ktoré sa mylne zdajú ako múry hradu Dürnsteinu. Sú to Vorburgruine nie veľkého rozsahu. Málo kto im venuje pozornosť. Hrebeň v klesaní pokračuje cez atraktívne miesto. Skalné vežičky a ešte v takom počte by som v tomto kraji nečakal. Opäť fotenie dokonca už aj s blízkym hradom.
Pred nami hrad Dürnstein. Pôvodný cieľ nášho tripu, no po prežitom prechode cez Vogelbergsteig bol akosi odsunutý bokom.
Do hradu vstupujeme cez menšiu bránku, ktorá ani nemá kam viesť. Z jednej aj z druhej strany strmé svahy. Hrad rozdelený múrikmi na veľa priestorov. Len ťažko rozoznať čo bolo nádvorie a čo miestnosť. Prechádzanie z jedného priestoru do iného stále vyššie a vyššie. Povinne nazrieme do každého otvoru len aby nám niečo neušlo. Návštevníkov výrazne pribudlo. To už nie sú turisti.
Prehliadku ruín striedame s už známymi výhľadmi. Neustále fotenie. Aby bolo doma čo vymazávať. Hlavným objektom fotografovania je ako inak Dürnstein. Fotogenický z akejkoľvek strany.
Keď už sme hradom presýtený, treba sa rozlúčiť a zísť do mestečka. Široká cesta do hradu je síce pohodlnejšia ale úzky chodníček je určite krajší. Už len krátko na parkovisko a rozlúčka s mestečkom kam sa oplatí vždy vrátiť.
Mobilná aplikácia mi ukázala prejdenú vzdialenosť 12,14 km, prevýšenie 482 m. Čistý čas prechodu bol necelé 4 hodiny, celkový 6:15 hodiny. Nutné upozorniť, že to nebol žiadny športový výkon ale trip v prechádzkovom tempe.
