Jednou z neobjavených lokalít na pešiu alebo cykloturistiku sú dunajské lužné lesy na maďarskej strane Dunaja. Pred prvou návštevou to bola obava, do akej divočiny sa dostanem. Turisticky neznačené cesty alebo cestičky vyznačené na mapách. Existujú vôbec? Prehrádzky cez ramená budú schodné?
Začiatok jari je asi najvhodnejším obdobím pre návštevu týchto končín. Neviem si predstaviť túlanie uprostred leta za vysokých teplôt, v krajine plnej komárov, múch. Naviac prebúdzajúca sa jarná príroda s doslova ideálnym počasím má výnimočnú krásu.
Pre začiatok a koniec hikingovej aktivity bola zvolená známa, občas navštevovaná čárda kúsok za Dunakility. Za čárdou to bola krajina neznáma.
Prvé kroky viedli k priehrade na starom toku Dunaja. Už z prístupovej cesty bolo jasné, že lužné lesy nesklamú.
Mohutná priehrada, ktorá nikdy neslúžila svojmu účelu je uzatvorená. Oplotenie zamedzuje prístup nielen k priehrade ale aj k jej okoliu. Z prechodu na druhú stranu nebolo nič.
K starému toku Dunaja sa dalo dostať až o kus nižšie. Svojou mohutnosťou dával zabudnúť, že o kus ďalej je umelý kanál.
V tomto úseku starého Dunaja vedie po brehu široká lesná cesta. Komu nevadí drobný štrk výborná cesta na horské bicykle. Je vedená po brehu po celej dĺžke až k sútoku s mohutným ramenom. Možno 9 kilometrov sa zdá akoby nepoznala zákrutu. Z jednej strany starý Dunaj a z druhej široké dunajské rameno. Na niektorých úsekoch je pás s cestou medzi tokmi široký možno 20 m. Treba však občas zablúdiť na úzke chodníky vedúce hlboko do ramena. V tomto období schodné. Zakrátko to bude divočina.
Pri túlaní zákutiami sa dá celkom ľahko nechtiac vyrušiť domácich obyvateľov. Táto krásavica je zrejme jedna z prvých, ktorá si našla domov v rákosí. .
Je tu poznať stopy aj po domácich majstroch. Bolo to však jediná lokalita..
Nekonečná cesta pozdĺž Dunaja končila akýmsi zarasteným mólom vedúcim hlboko do rieky. Ideálne miesto pre odpočinok zabudnutého domáceho rybára. Príjemné stretnutie. Pozdravy, zopár slov, ktorým sme ani jeden ani druhý nerozumeli. Rybári patrili k tým, ktorých tu môžte stretnúť. Boli to možno štyri-päť dvojíc či jednotlivcov. Za celú dobu len jedna dvojica cyklistov. Čo bolo prekvapujúce, skutočne milé pozdravy každého koho stretnete.
Na sútoku Dunaja s mohutným ramenom je cesta vedená do vnútra lužných lesov..
Cesta cez ramená prechádza prehrádzkami s mostami schodnými aj pre dodávkové autá,
Práve tu sa odkrýva množstvo pohľadov na lužné lesy.
K lužným lesom vedie z každej obce cesta. V jednom zo zákutí je požičovňa člnov. Zrejme čaká na objavenie. Zavítať sem a potúlať sa po množstve ramien na člne je určite výnimočný zážitok.
Tých čo sa odvážia na plavbu čakajú takéto pohľady.
Cesta späť bola po "nekonečnej" hrádzi. Putovanie po hrádzi chce ozaj sebazaprenie.
Záchranou od nekonečnej hrádze bola čárda s atrakciami nielen pre dospelých. Domáce zvieratká sú vyhľadávané pre maličkých.
Prvá výprava bola úspešná. Bol to aktívny hiking v dĺžke 30 km a v čase necelých 6 hodín s krátkymi odpočinkami a fotením. Určite stál za to. Príjemné strávené popoludnie.
Ideálne počasie, vhodne zvolená ročná doba. Jediné čo tomu chýbalo bol čerstvý vánok, taký aký zavial pred týždňom v Malých Karpatoch.
Pre budúcnosť treba začať kus za Dunakility, v niektorej z obcí. Cestičky lužnými lesmi sú schodné a pri troche orientačných schopností sa dajú pripraviť aktivity či pešo, na biku alebo na člne s rôznou náročnosťou. Sú tu možnosti aj na nenáročné rodinné výlety učiť detičky spoznávať prírodu. Ľahká dostupnosť z hociktorej obce je výhodná aj pre starších ľudí alebo telesne postihnutých. Autom sa dostanú až do lesov. Sú to miesta, ktoré ešte Bratislavčania neobjavili a čakajú na objavenie.
