K tej asi najzaujímavejšej oblasti pohoria patrí krajina medzi Veľkým Lopeníkom a Veľkou Javorinou. Moravsko-slovenské pomedzie, kde ani neviete, kedy ste na Morave a kedy na Slovensku. Kraju dominuje Veľká Javorina, vrchol s osobitou atmosférou. Na dohľad konkuruje Veľký Lopeník s rozhľadňou. Nachádza sa tu množstvo zaujímavostí či už historických, krajinársky hodnotných alebo prírodných. Je z čoho vyberať.
Vrchol Veľkej Javoriny je ľahko rozpoznateľný podľa veže vysielača telekomunikácií. Veža s budovou už nikomu nevadí, je samozrejmou súčasťou rozložitého vrchola. Veľká Javorina je zo slovenskej strany ľahko prístupná autom až po vyhľadávanú Holubyho chatu. Chata sa nachádza blízko pod vrcholom. Ľahká dostupnosť, nenáročný terén a asfaltová cesta vedúca až na vrchol k veži umožňuje návštevu doslova aj s detským kočiarikom.
Z moravskej strany sú to len vyhľadávané výstupové trasy vedené lesnými chodníkmi alebo lesnou cestou. Na plochom vrcholovom hrebeni je preto možné stretnúť od rodín na vychádzke s malými deťmi, cez výletníkov, bikerov až po turistov zdolávajúcich náročné trasy alebo viacdňové hrebeňové prechody. Na druhom konci dlhého hrebeňa je pamätné miestom, ktoré slúži na stretnutia pri každoročných slávnostiach.
Ešte neobjavenou lokalitou je dlhá Bošácka dolina. Svahy s roztrúsenými usadlosťami, medzi ktorými sú obhospodarované lúky lemované stromami. Stromy, poväčšine starčekovia poznačený časom. To im dáva osobitú krásu, ktorá nezostala nepovšimnutá. Právom si vyslúžili ocenenia v ankete Strom roka. Jabloň z Bošácej v roku 2017, hruška ružová z Bošácej Zábudišovej v roku 2015, hruška planá z Bošácej Zábudišovej v roku 2006. Už len uhádnuť správny čas keď sú stromy v kvete a vybrať sa ich hľadať. Určite ich bude omnoho viac.
Na jar pri troche šťastia okrem rozkvitnutých starých stromov objavíte aj omladinu, ktorá poteší predovšetkým deťúrence.
Na začiatku Bošáckej doliny nehodno obísť Haluzice. Zrúcaniny opevneného kostolíka s výhľadom na Považie a hrad Beckov. Na kopci nová rozhľadňa na Hájnici a pod kostolíkom Haluzická tiesňava.
Doline kraľuje Veľký Lopeník. Výstupová trasa zo slovenskej strany prechádza po lúčnom chrbáte s usadlosťami a ďalekými výhľadmi. Až posledný úsek je prechodom lesom. Samotný vrchol s rozhľadňou a množstvom lavičiek prezrádza, že tu zasiahla ruka architekta. Ku kruhovému rozhľadu z vrcholu rozhľadne treba už len jasnú oblohu bez letného oparu. Vrcholom prechádza štátna hranica a častejšie je navštevovaný z moravskej strany. Výstupy z osady Lopeník alebo Mikulčinho vrchu sú menej náročné a kratšie.
Masív Veľkého Lopeníka dominuje krajine. Výhľady na vrchol sú z lúčnatých hrebeňov, ktoré ho obkolesujú.
Záver doliny už na moravskej strane je ohraničený nevýrazným hrebeňom Bielych Karpát. Asi najkrajší výhľad je z ľahko dostupnej rozhľadne U Křížku. Z jednej strany oblasť Mikulčinho vrchu a Lopeníka. Z druhej o niečo ďalej Veľká Javorina s neprehliadnuteľnou telekomunikačnou vežou. V strede dlhý, bočný hrebeň medzi Bošáckou dolinou a Květnou.
Lúčne chrbáty na moravskej strane sú výnimočnou lokalitou. To, že si zasluhujú pozornosť hovorí viacero rezervácií s názvami ako Jezevčí, Bahulské jámy alebo Dolnoněmčanské louky. Najvýznamnejšou je určite národná prírodná rezervácia Porážky. Rozsiahle lúky s rozptýlenými stromami sú už samo o sebe krajinársky hodnotné. Je to však lokalita s rozmanitou kvetenou, najbohatšia stredoeurópska lokalita orchideí. Vstavače, kosatce, lalie, horce, ktoré rozozná len odborník. Tí, ktorí sú na kvety musia vystihnúť čas, skôr ako prídu „kosci“ a nezabalia vzácnu kvetenu do balov.
Biele Karpaty si určite nájdu miesto v tých, ktorí hľadajú miesto na oddych. Odľahlé lúky kde nestretnete nikoho ponúkajú kľud a pokoj v mimoriadnom prírodnom prostredí. Dá sa tu túlať hodiny. Pri každom návrate sem sa dá objaviť niečo nové. Je tomu tak po celý rok. Určite najkrajšou je jar a potom jeseň. Vyznávači zimného bežkovania si rovnako prídu na svoje predovšetkým na moravskej strane.
