Je tomu 55 rokov. Rok po okupácii Československa zažila Praha a ďalšie mestá krvavé demonštrácie aké si naša mladá generácia ani nevie predstaviť. Už normalizované vedenie komunistickej strany sa na výročie okupácie 21.8.1969 starostlivo pripravovalo. V spoločnosti vládol nepokoj. Využíval sa každý podnet na vyslovenie názoru a odporu voči okupantom - sovietom.
Augustu 1969 predchádzalo rad udalostí k vyjadreniu odporu. Z tých, ktoré zostávajú v pamäti, to boli majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Dejiskom šampionátu pôvodne malo byť Československo. Z obavy pred nepokojmi počas majstrovstiev, bol šampionát na rýchlo presunutý do Švédska. Stredobodom pozornosti občanov Československa zostali zápasy so Sovietmi. Dva vzájomné víťazné zápasy priniesli rozdúchanie oslavných demonštrácií, ktoré sa dostali do svetových médií.
Ja som zažil na svojej koži atmosféru odporu možno 6 rokov po okupácii na Veľkej cene motoriek v Brne. Veľká cena sa konala každý rok v termíne okolo 21.augusta. Vtedy to bol starý okruh na verejných komunikáciách. Časť okruhu bola vedená lesom. Prirodzený lesný terén tvoril výbornú tribúnu možno pre 300 divákov. Chodili sme tam na tri dni. Spávali sme tam kde sedeli počas pretekov. Podvečer v „hľadisku“ vládla bujará atmosféra po náročnom dni. Na trati sa objavili policajné autá. Žiguláky. Z priestoru „hľadiska“ začali na autá lietať kamene. Autá zmizli za zákrutou. V prítmí podľa svetiel bolo vidieť, že autá sa otočili. Čakali. Nastalo ticho. Po možno pól hodine už za tmy, do medzery medzi zvodidlami v tichosti vošli zo možno štyri „zelené Antony“. Z vozidiel vybehli tiene v bielych prilbách s obuškami. Urobili rojnicu po celej šírke svahu. Nastalo preklepávanie všetkých „divákov“. Nikto neušiel aj keď sa dalo. Pre všetkých to bolo vyjadrenie postoja, odporu voči režimu. Ráno sme mali všetci k sebe akosi bližšie. Opakovalo sa to každý rok.
Čo sa však stalo rok po okupácii 21,8,1969? Nepokoje k pripomenutiu si výročia okupácie začali v Prahe už 18.augusta. Nasledujúci deň sa zatýkalo. Bolo zatknutých 215 demonštrantov. 21.8.1969 už poriadkové sily nezvládali demonštrantov. Nestačili obušky, zatýkanie, policajné autá, vodné delá, obrnené vozidlá. Vzduchom lietali dlažobné kocky, zápalné fľaše, začali sa budovať barikády. K zvládnutiu situácie bolo povolané vojsko. Do centra Prahy sa presunul tankový prápor.
Pri nepokojoch priamo zahynulo 5 občanov. Traja v Prahe a dvaja v Brne. Okrem zosnulých to bolo množstvo zranených. Mnohí ľahko zranení sa nedali ani ošetriť. Vedeli dobre prečo.
Z údajov, ktoré sa zachovali bolo pri demonštráciách nasadených 30.000 príslušníkov verejnej bezpečnosti a štátnej bezpečnosti (štb), 40.000 príslušníkov milícií a 20.000 vojakov. Z vojenskej techniky to bolo 200 obrnených vozidiel a 310 tankov.
Pre mladú generáciu treba osvetliť kto to boli milicionári. Jedinou vedúcou silou spoločnosti bola komunistická strana. Svoju moc opierala o verejnú bezpečnosť, teraz políciu. V tom čase príslušník verejnej bezpečnosti sa nerovnal policajtovi dnes. Pred príslušníkom verejnej bezpečnosti bolo treba si dávať pozor na svoj postoj, na reči. Už len slovo Rusko bolo nežiaduce a vyžiadalo si pozornosť a konanie „príslušníka“. Štátna bezpečnosť spolupracovala pri akciách s politickým nádychom. Pre tento účel boli vytvorené pohotovostné útvary vybavené a školené na potláčanie nepokojov. Armáda bola nespoľahlivá. Vojakmi boli „základáci“ odvedenci, mladí chlapci, ktorí by sa proti spoluobčanom v rozhodujúcej chvíli nepostavili. Osobitnú úlohu mali milicionári. Boli to ozbrojené útvary zložené z oddaných príslušníkov komunistickej strany. Nutné si uvedomiť, že v ČSSR bolo 1,5 mil. komunistov. To znamená, že v strane bol každý desiaty občan. Milície boli tvorené predovšetkým príslušníkmi robotníckej triedy. Vo väčších závodoch boli formované skupiny milicionárov. Mali pravidelné školenia a výcvik. Boli vybavení samopalmi, ktorými boli vybaveníé nemali ani príslušníci polície. Práve 5 zastrelených boli zastrelení guľkami vystrelenými zo samopalov. Milicionári mali dôležitú úlohu. Boli poslednou silou komunistickej strany. Ak by zlyhala polícia, armáda, ochranu zriadenia by zabezpečovali práve milicionári. Po nežnej revolúcii členovia milícií sa nestratili. Sú stále tu, dobre organizovaní.
Nepokoje v auguste 1969 prebiehali predovšetkým v Čechách. Protesty na Slovensku boli v ďaleko menšom rozsahu, pokojnejšieho charakteru.
Rok po okupáciu stáli proti sebe v uliciach už len občania Československa. Sovieti do nepokojov nezasahovali.
Udalosti zanechali v spoločnosti odkaz, ktorý letel do sveta. Za svoju slobodu treba bojovať, neskloniť hlavu. Kto nepozná svoju históriu, nebojuje za svoje občianske práva je odkázaný žiť v neslobode, pod jarmom.
Zdroj: Wikipédia, ČT
