Pri spoznávaní krajiny sú miesta všeobecne známe, o ktorých sa hovorí, zapĺňajú stránky médií. No sú aj miesta, ktoré stoja akosi bokom, doteraz neobjavené. Objavujú sa doslova náhodou, väčšinou pri túlaní a objavovaní nových ciest k často navštevovaným cieľom. K takým miestam patrí aj Tematínska lesostep. Je to ukončenie bočného hrebeňa, na ktorom leží hrad Tematín. Naviac aj výstup vedie po bočných lúčnych chrbátoch, ktoré prinášajú krajinársky hodnotné výhľady na Považie.
O význame Tematínskej lesostepi svedčí skutočnosť lokalita je národnou prírodnou rezerváciou.
Tematínsky hrad nie je až takým lákadlom ako hrady v jeho blízkom okolí. Určite ho Beckov a Čachtice svojou históriou zatieňujú. Tematín je vysoko v horách a zdá sa pre mnohých nedostupný. No nie je to len zrúcanina hradu čím je táto krajina zaujímavá.
Pri pohľade z diaľnice z Považia, napadá otázka ako sa na ten Tematín vlastne dostať? Prekvapí množstvo možností. Dá sa zo všetkých strán. Východiskovými bodmi môžu byť obce Hrádok a Lúka ležiace pri Váhu alebo najbližšie horské stredisko Bezovec uprostred hôr. Dá sa pešo ale čoraz obľúbenejšie na bicykloch. Na bicykloch najmenej náročnou trasou dlhou dolinou z Hrádku až po náročné chodníky pre skutočných bikerov.
Najjednoduchší a najkratší prístup je z Bezovca. Určite nie ten najkrajší. Vedie po hrebeni žiaľ bez výhľadov. Je tu jedno miesto, kde si z diaľky môžete pozrieť hrad. Potom sa už dostanete až pod hradné múry a márne hľadáte miesto, kde by ste si hrad odfotili.
Rovnako prístupové cesty z Hrádku sú vedené v lesoch širokou cestou dolinou alebo lesným chodníkom z Hrádockej doliny.
Lúka ponúka určite najkrajšie výstupové trasy. Značkovaný turistický chodník vedie rozvetvenou dolinou a je ukončený pomerne náročným stúpaním. Vedie dnom doliny bez možností výhľadov. V Lúke sa dá zaparkovať v strede obce pri obchode na malom parkovisku alebo až za poslednými domami, kde sa vstupuje do doliny.
Najkrajšie výstupové trasy neponúkajú vyznačkované turistické chodníky z Lúky alebo z Hrádku. Bočný hrebeň s Tematínom, vybiehajúci práve na Bezovci je ukončený krajinou, ktorú by ste tu nečakali - Tematínskou lesostepou. Buky dominantné pre Považský Inovec za Tematínom ustupujú. Prevládať začínajú rôzne druhy borovíc. Krajina je hneď pestrejšia. Cítiť aj zmenu podložia. Už to nie je blatový chodník. Kamenistá zem vsakuje dažďovú vodu do dolomitového podložia aby ju premenilo na jednu z najlepších vôd. O tom ako je dobrá vedia odborníci nielen na Slovensku ale aj v ďalekej Atlante.
Práve táto časť hrebeňa ukončeného výrazným vrcholom Ihelníka je pastvou pre oči. Z Lúky sa sem dá dostať s nástupom od areálu bývalej Coca-Coly. Poľná cesta mierne stúpa širokým lúčnym chrbátom Dolným a neskôr Horným vŕškom s čo raz lepšími výhľadmi na Považie. Od nevýrazného sedla sa treba dať už len úzkym chodníkom lesom. Teraz už strmé stúpanie je ukončené na vrchole Ihelníka. Z Ihelníka je len obmedzený výhľad. Dominuje mu stožiar.
Úzky chodník neustále sa vlniaci v miernom klesaní či stúpaní. Väčšinou obchádza nevysoké vrcholy. V nenáročnom teréne si oddýchnu aj tí vyčerpaní v záverečnom výstupe na Ihelník. Krása prostredia dá zabudnúť na únavu z vynaloženej námahy.
Výnimočná krajina končí v sedle Príkraviny. Sem vedie značkovaný turistický chodník z Lúky. Pokračovanie ďalej po hrebeni je už záverečný výstup k zrúcanine Tematínu. Je tu však ešte jedna možnosť. Obísť vrcholové bralo s hradom po starej hradnej ceste. Zabudnutá hradná cesta sa o kus ďalej napája na terajšiu širokú lesnú cestu. To sa dá prísť na hrad z opačnej strany.
Zrúcanina Tematína sa objaví akoby odrazu. Chodník krátko podchádza hrané mury a dostáva sa k hradnej bráne. Koho teraz zaujíma história hradu? Hrad mal dlhú históriu. Bol jeden zo strážnych hradov hranice Uhorska na Považí.
Skôr je to krátka prehliadka. Hrad je rekonštruovaný vďaka občianskemu združeniu s príspevkami štátu a návštevníkov hradu. Vidieť už zmeny, ktoré vedú k „uprataniu“ a zakonzervovaniu ruiny.
Vyhliadka z hradu so širokým rozhľadom je len z jedného miesta. Opäť to nie je kruhový výhľad. Vidieť južnú časť pohoria Považského Inovca, niekam ďaleko na Podunajskú nížinu, skoro celý hrebeň Malých Karpát. Pri čistom ovzduší, priaznivej viditeľnosti je vidieť možno až do Bratislavy.
Potom už čaká cesta domov. Nie turistickým značkovaným chodníkom. Opäť Tematínskou lesostepou. Je to krátky ale za to pekný hrebeň Borovišťa. Chodník klesajúci na lúčny chrbát nad Lúkou. Posledné ďaleké výhľady a za pár minút už ste na konci obce. Pri prechode obcou zaujme architektúra z čias dávno minulých. Kto vie, koľko rokov ešte vydrží?
Prechod Tematínskou lesostepou prináša nenáročný výlet dokonca aj pre rodiny s malými deťmi. Trasu využívajú znalí turisti, amatérsky trailoví bežci, rodinky so psami, čoraz vo väčšej miere cyklisti. Práve cyklisti zanechávajú na chodníkoch negatívne stopy. Sú to rigoly a jamy v miestach kde sa brzdí. O čo horšie je, že pohoda z prechádzky prírodou je rušená práve cyklistami, ktorým je nutné sa vyhýbať, doslova na poslednú chvíľu uskakovať, dávať pozor aby nedochádzalo k úrazom.
Tematínska lesostep bude určite čoraz viac navštevovaná, počet návštevníkov narastať a s tým pribudnú aj problémy.
Pred tým ako som nepoznal Tematínsku lesostep návšteva hradu Tematín nepatrila k tým lákavým. Výstupové trasy z Lúky cez lúčne chrbáty a potom vrcholom hrebeňa Tematín zatraktívnili. Teraz vlastne chodím na Tematín nie kvôli hradu ale kvôli krajine, v ktorej sa nachádza.
