Blíži sa deň, keď nová vláda predstúpi pred poslancov parlamentu, predloží vládny program a bude žiadať o dôveru. Vláda vo fungujúcej demokracii to čo bude mať vo vládnom programe, to bude aj napĺňať.
Lenže na Slovensku pôjde o inú vládu. Niečo všeobecné bude na papieri ale realita bude iná. Hlavným cieľom tejto vlády sú dve kritéria a tie sa nedostanú do vládneho programu :
1.) Dostať sa k štátnemu majetku a k štátnym peniazom.
2.) Zabezpečiť si beztrestnosť.
V týchto dvoch vetách je povedaný zmysel toho čo sa tu deje. Od týchto dvoch kritérií sa odvíja všetko dianie na politickej scéne a v celej spoločnosti. O tom boli voľby.
Sme svedkami predovšetkým napĺňania druhého kritéria. Vieme kto je hlavný aktér. Nezaujíma nás kto tento scenár pripravil. Malo by nás to zaujímať.
Zabezpečiť si beztrestnosť znamená ovládnuť orgány v trestnom konaní. Už komunisti učili „Kto ovláda ministerstvo vnútra, ovláda štát“. Tak tomu bolo počas celých dejín Slovenska, tak tomu bude aj teraz. Snaha o zmenu za posledné tri roky bola veľmi „nežná“.
Slováci už vložili hlavu do „oprátky“. Teraz prebieha uťahovanie. Slučka sa nenápadne utiahne a Slováci sa preberú ako vždy, keď je už neskoro.
Zmeny prebehnú v polícii (sme vlastne svedkami ako prebiehajú), na prokuratúre a na súdoch. Predovšetkým na najvyšších úrovniach. Aby konali nie podľa zákonov ale podľa toho čo sa od nich očakáva.
Cieľ je jasný :
- Už sa nenájde policajt, ktorý by vyšetroval kauzy „našich ľudí“ a na nich napojených.
- Už sa nenájde prokurátor, ktorý by obvinil „našich ľudí“ a na nich napojených.
- Už sa nenájde sudca, ktorý by odsúdil „našich ľudí“ a na nich napojených.
Ešte jeden dôležitý prvok :
- Už sa nenájde svedok, ktorý by svedčil v kauzách proti „našim ľuďom“ a na nich napojených.
K tomu bude potrebný jeden dôležitý nástroj vládnutia – STRACH.
Totiž rozdiel medzi demokraciou a autokratickým vládnutím je v tom, že v demokracii nepoznajú strach. Používali to ľudáci, používali to komunisti, používali to aj Mečiarovci. My starší sme to prežili neskryte v čase socializmu. V strachu dožijeme.
Rozdiel medzi demokraciou a autokratickým vládnutím, je v tom, že v demokracii orgány činné v trestnom konaní konajú podľa práva. V autokraticky ovládanom štáte orgány činné v trestnom konaní konajú výhradne v prospech vládnej špičky. Nikomu nie je potrebné prikazovať ako má konať. Každý to vycíti.
Keď budú pomery v orgánoch činných v trestnom konaní zastabilizované bude možné prikročiť k ďalším krokom k potlačeniu demokratických práv. Treba ovládnuť mediálne rady, verejnoprávne médiá. Predovšetkým spravodajstvo. Správy sa stanú nepozerateľné. Určite aj súkromné média nezostanú nepovšimnuté. Pocítia ako majú písať či vysielať. Spôsob je už pripravený. Mimovládne organizácie, tie ktoré zasahujú do politiky budú prinútené ukončiť činnosť. Bude toho podstatne viac. Autor zmien je precízny, starostlivo sa pripravil. Je vidieť, inšpiráciu čerpal v dejinách marxisticko-lenínskeho hnutia a od Putina či Lukašenka, ktorí tieto poznatky už úspešne aplikovali v tomto čase.
Autor scenára, ktorý práve teraz sa na Slovensku realizuje pochopil, že kauzu Kuciak podcenil. Bola to jedna z najväčších chýb v jeho živote. Umlčanie Janka Kuciaka prišlo príliš neskoro. Stálo ho to miesto premiéra, prepadnutie strany na dno a bola ohrozená jeho politická kariéra.
To sa už nikdy nesmie opakovať.
