Toto blogovanie som úmyselne nezačal svojim predstavovaním (chválenkárstvom) preto, že pre mňa nie je dôležité kto niečo hovorí (alebo píše), ale to, čo hovorí (alebo píše) ale predovšetkým čo koná. Preto prosím o ospravedlnenie, ak sa to niekomu nepozdáva ako napríklad pánovi Droppovi. Áno pán Droppa, nazdávate sa správne, ja som totožný s tým Leonardom Slivkom, ktorý pred rokmi začal blogovať s podobným úmyslom v HN blogoch. Pravdepodobne sa vám nepozdáva, že som vtedy veľmi rýchlo skončil a obávate sa, že sa to zopakuje. Nezopakuje. Vtedajšie rýchle ukončenie malo svoju príčinu – povalenie vlády I. Radičovej koaličnou stranou SaS a zdrvujúcim víťazstvom Ficovho SMER-u v nasledujúcich predčasných voľbách. Moja vtedajšia snaha sa tým stala bezpredmetnou. Nemal som žiadnu šancu otvoriť oči tej ohromnej mase Ficových zaslepencov. Tak načo plytvať energiou? Stiahol som sa, čakal a dúfal, že sa vzhľadom na svoj vek snáď ešte dožijem novej príležitosti. Stalo sa. Súčasný stav v spoločnosti je podľa mňa konečne priaznivo naklonený zásadným zmenám. Preto som presvedčený, že predložením novej, ľuďom prijateľnejšej a prospešnejšej vízie bude možné za pomoci všetkých rozumne uvažujúcich ich získať na jej realizáciu.
Poniektorí píšu, že je treba tento štát zavrhnúť a vytvoriť nový. Nemyslím si to. Štát nemôže za to, že my si do jeho čela volíme nehodných ľudí, ktorí si hneď začnú myslieť, že štátom sú oni. To, čo je treba bezpodmienečne zmeniť sú ľudia, ktorým svoj osud zveríme a mechanizmy, cez ktoré je tento štát riadený, ovládaný a spravovaný. Je bezpodmienečne nutné zobudiť čo najväčší počet normálnych ľudí, aby na svojom lepšom živote začali pracovať. Ale najdôležitejšie zo všetkého je dosiahnuť, aby ľudia konečne prestali veriť iným a začali rozmýšľať a veriť sebe, svojim rozhodnutiam a činom!
Štát, o ktorý sa budeme usilovať musí slúžiť ľuďom, nie naopak. To sa dá dosiahnuť len tak, že tu nastolíme niečo, čo sa skutočnej demokracii bude čo najviac približovať. Lebo to, čo tu máme dnes nie je demokracia, ale pseudodemokracia. Doteraz sa na demokraciu iba hráme. V skutočnosti štát ovláda partokracia, z pozadia dirigovaná oligarchiou. Musíte predsa všetci vidieť, čo sa okolo vás deje, kto sa o vašu priazeň uchádza, ale najmä akým spôsobom to robí. Tak ako sa blížia voľby do NR SR, stále častejšie sa vám pred oči opäť pretŕčajú skupiny ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že sú pre vás tí najlepší, vedia presne na milimetre určiť, na ktorej strane od stredu politického spektra sa nachádzajú a bez ktorých asi neprežijete. Už majú svojich vodcov, tímlídrov, tieňové vlády, každý z nich je div nie svetový expert na niečo, ale v skutočností sú to len egocentrici, túžiaci po moci, po panovaní. Dôkazom tohto môjho tvrdenia je skutočnosť, že vám vlastne okrem cvičení s číslami a hlúpych rečí neponúkajú nič. Jednoducho vám hádžu heslá typu: znovu zavedieme rovnú daň a znížime ju na 19 percent, znížime korupciu o štyridsať percent, zlepšíme zdravotnícku starostlivosť, zlepšíme školstvo, bla, bla, bla... Vy ovečky nemusíte robiť nič, len nás pusťte ku korytu. Ficovcov ste vykrmili dosť, doprajte aj nám. Neustále útočia na koalíciu – aj keď z väčšej časti oprávnene – ale bez zásadných vlastných návrhov na skutočné riešenie našej nedobrej situácie.
Ja vás chcem dotiahnuť k tomu, aby ste pochopili, že bez zásadných zmien na každom úseku života, ekonomiky, spoločnosti, zákonnosti, osobnej zodpovednosti za dodržiavanie zákonov, uplatnenia demokratických princípov v spoločnosti a predovšetkým bez zlikvidovania korupcie nie je možné očakávať zlepšenie nášho života. Už si nemôžeme dovoliť neurobiť pre seba nič! Preto vám na rozdiel od všetkých ostatných ponúkam toto:
Nemám okolo seba kohortu ľudí - ako všetci ostatní - ktorí sa už cítia ako poslanci, ministri, šéfovia štátnych úradov a inštitúcii len preto, že sa so mnou poznajú. Mám však presvedčenie, že ak chceme dosiahnuť zlepšenie života svojho a svojich potomkov, musíme sa o to pričiniť samy, zobrať svoj osud do vlastných rúk a začať konečne používať vlastný rozum.
Nie my vám, ale vy predložíte organizátorom tejto zmeny zoznam kandidátov na poslancov NR SR pre voľby 2020 za každý okres. Koho si vyberiete, toho budete mať. Už teraz ich môžete začať vyhľadávať a preverovať, aby ste po čase nemuseli ľutovať, koho ste si to vybrali. Túto zodpovednosť musíte na svoje plecia zobrať.
Ani jedna z doterajších vlád tejto krajiny nepodnikla nič, čo by viedlo k posilneniu hospodárstva krajiny, jeho menšej závislosti na zahraničných investíciách a posilneniu vlastných investícii. Všetky sa viac-menej sústredili na dva záujmy: prvým záujmom bolo „lákať“ sem zahraničné investície a tým druhým záujmom bolo „rozdeľovanie“ vytvoreného bohatstva (samozrejme podľa svojich záujmov). Výsledkom takéhoto „vládnutia“ je skutočnosť, že Slovensko nemá vlastnú ekonomiku. Je tu silná ekonomika zahraničných firiem, na ktorých „prežívajú“ existujúce slovenské. Slovenská je akurát technický zdatná, ale lacná pracovná sila. Táto skutočnosť ešte donedávna bola podľa našich predstaviteľov naša „komparatívna“ výhoda. Bola, ale pre vlády, nie pre pracujúcich. Máte prácu? Čo by ste ešte chceli? Nič lepšie nedokazuje, že Slovenská ekonomika neexistuje ako pamätný výkrik profesionálneho správcu krajiny Fica – bez eurofondov by Slovensko neprežilo! Má pravdu, ale ako potom môže tvrdiť, že Slovensko napreduje, keď to isté Slovensko nedokáže vytvoriť prostriedky na prežitie? Tento človek trepe, čo mu slina prinesie na jazyk. Jeden jeho „objavný“ výkrik popiera iný a sám sa tak usvedčuje, že na úlohu „profesionálneho správcu štátu“ zďaleka nemá. A nemajú na to ani jeho súputníci, preto sa ani nepokúsili vyviesť ho z omylu. Preto je nevyhnutné poslať ich vo voľbách 2020 na smetisko dejín. To je základný predpoklad náprav v tomto štáte. Ak chce Slovensko existovať na mapách ešte aj v roku 2050, musí dovtedy bezpodmienečne vybudovať svoje vlastné hospodárstvo! To musí byť moderné, výkonné, nezaťažujúce životné prostredie, energeticky málo náročné, s vysokou pridanou hodnotou, zaručujúce slušný život všetkých obyvateľov tejto krajiny. A toto za daného stavu dokážu len tí najschopnejší z nás. Preto ich musíme nájsť! Aby bolo jasné – nemám nič proti zahraničným investíciám, ale mať ekonomiku založenú len na nich sa rovná hospodárskej sabotáži a likvidácii vlastnej štátnosti.
Odmietam „teóriu“ hrubých čiar. To znamená, že nesúhlasím s tými, ktorí šíria reči, že sa netreba zaoberať minulosťou, ale sústrediť sa len na budúcnosť. Tvrdím – a naše vlastné skúsenosti to potvrdzujú, - že s minulosťou sa vždy treba dôsledne porátať. Ak by to bol urobil Mikuláš Dzurinda ako to sľuboval (klepneme im po paprčiach), dnes by sme boli úplne inde. Po paprčiach nikomu neklepol a tým dal dlhoprstým, mafiánom, podvodníkom a úplatkárom jednoznačný signál – nič sa nedeje, pokračujte v začatom diele. A oni pokračujú. Dodnes. Intenzívne. Máme čo robiť, aby sme sa toho zbavili. Ale urobíme to! Raz a navždy.
Toto sú moje základné postuláty, ktoré jednoznačne určujú rozdiel medzi tvorbou štátnosti doterajších vládnych garnitúr a mojim poňatím štátnosti.
V nasledujúcich blogoch vyjadrím svoje názory a návrhy podrobnejšie, aby nevznikali nijaké nedorozumenia.
Nakoniec som sa predsa len rozhodol napísať ešte pár slov o sebe, aby som nevypadal ako nejaký tajnostkár. Svoj pracovný život so prežil v socialistickom zriadení ako technický pracovník v dvoch fabrikách predovšetkým v bezprostrednom styku s mnohými ľuďmi. Moje najvyššie pozície boli výrobný a technický námestník. Ťažká choroba ma v päťdesiatim prvom roku života z práce vyhnala. Moje pracovné krédo, ktorým sa riadim dodnes znie: „Všetko sa dá. Treba len chcieť a vedieť“.
