Motto: Boj je podstata života. Kto nebojuje, nemôže vyhrať.
Toto motto charakterizuje jednu z mojich dobrých vlastností – nikdy sa nepoddávať, ale ísť za svojim cieľom až dokonca. Žiaľ, niekedy zasiahne vyššia moc a svoje putovanie za vytýčeným cieľom musíte prerušiť, alebo aj ukončiť. Mne predbežne stačilo terajšiu svoju púť prerušiť. Veľmi sa ospravedlňujem všetkým tým, ktorí si prečítali moje predchádzajúce blogy z apríla a mája minulého roka a ktorým som sľúbil rýchle pokračovanie. Žiaľ, hneď nato sa do mňa už po druhýkrát v krátkej dobe zahryzla zákerná choroba a tak som musel všetku svoju energiu venovať jej porážke alebo aspoň pribrzdeniu. Vďaka úsiliu lekárov (a dúfam že aj môjmu) sa ju nateraz podarilo spomaliť a možno aj zastaviť, čo mi umožňuje znovu sa vrhnúť do práce a pokúsim sa aspoň niečo zo zameškaného dobehnúť. Život ma naučil, že neskoro ozaj nie je nikdy. Prosím ešte raz - prepáčte. Žiaľ, voľby 2020 som nestihol. Je veľmi dôležité a povzbudivé, že SMER konečne prehral voľby, ale ani strany ktoré sa chystajú vstúpiť do vládnej koalície nie sú pre obyvateľstvo tejto krajiny príliš veľkým ternom. Zistil som totiž, že zo 150-tich existujúcich strán na Slovensku nemá ani jedna jediná taký program pre voľby do NR SR 2020, ktorého realizácia by priniesla ľuďom tu žijúcim lepší život. Všetko sú to len táraniny o presunoch z kapsy do kapsy, percento sem – percento tam, rozdávanie balíčkov, úprava paragrafov, sľubovanie bez hraníc na úkor budúcnosti. Ani jeden jediný krok, ktorý by aspoň naznačoval že sa zakladá niečo, čo možno považovať za krok k trvalej perspektíve zlepšenia. Ale to ani zďaleka nie je všetko.
To, čo mi nedáva spávať je skutočnosť, že sa doteraz neobjavil nikto, kto by odhalil skutočné dôvody nízkej ceny práce na Slovensku. Lebo mzda a cena práce je základom životnej úrovne obyvateľov, nie ficobalíčky, či minimálna mzda. Bez správnej diagnózy nie je možná účinná liečba a bez odhalenia skutočných problémov hospodárstva a spoločnosti nie je možné ich odstránenie a adekvátna náprava. Treba odstrániť príčiny neprijateľne nízkej mzdy, ktorá je základnou príčinou nedostatočnej výkonnosti hospodárstva, nie sa prplať v ich následkoch. To je podstatné. Nie dristy zakomplexovaných tzv. politikov či ich „expertov“, ale činy. Ale touto problematikou sa nezapodieva ani jedna zo strán, ktoré sa dostali do parlamentu, ale ani z tých, ktoré sa tam nedostali,
Dňa 19. februára 2020 som na nete objavil článok Mira Grmana – Slovensku hrozí zrážka s Dánskom či Holandskom. Stručne povedané ide v ňom o peniaze z eurofondov, konkréte o kohézne fondy, o použití ktorých rozhodujú vlády poberajúcich štátov EU. Štáty, ktoré do eurofondov prispievajú, chcú dotáciu kohéznych fondov znížiť o uniknutý príspevok Veľkej Británie v súvislosti s brexitom, teda o 34,9 miliárd eur. Vlády štátov poberajúcich sa štorcujú a navonok prejavujú svoju pozíciu spravodlivých obhajcov ukrivdených. Ale je naozaj toto tým veľkým problém vzťahov vnútri EU? Rozhodne nie.
Základnou príčinou nie najlepších vzťahov vnútri EU a súčasne neprimeraného zaostávania nových členských štátov EU je celkom iná, žiaľ, doposiaľ nikým neodhalená a verejne nepriznaná skutočnosť –priam koristnícke vyvádzanie ceny práce zo všetkých nových členských štátov EU /a teda aj zo Slovenska) do štátov iných, predovšetkým štátov z ktorých pochádzajú zahraniční investori, alebo do daňových rajov. To však nie je len ich vina, ale predovšetkým vina všetkých našich doterajších vlád, ktoré tieto ponižujúce podmienky „vyrokovali“ a dodnes sa ani nepokúsili zmeniť ich. A nemienia to urobiť ani nastupujúci vládcovia.
Pre ilustráciu uvediem, že vo vzťahu k Slovensku je situácia eurofondov za roky 2014 až 2020 nasledovná:
Čistý príjem SR z eurofondov 8,7 mld. €
Vyvedenie hodnoty ceny práce zo Slovenska minimálne 247,3 mld. €
To znamená, že za to isté obdobie je Slovensko ukrátené o objem viac ako dvadsaťosem násobne vyšší, než sú dotácie poskytnuté z EU. Pre spravodlivosť je treba uviesť, že nie všetky prostriedky sú vyvedené do krajín EU ktoré sú čistými platcami dotácii, ale určite ich väčšia časť. Ale ani toto nie je vo vzťahu k eurofondom všetko. O schopnostiach ficovlády najzrozumiteľnejšie vypovedá skutočnosť, že k 31.1.2020 bola z pridelenej čiastky 8,7 mld. zakontrahovaná len čiastka 3,494 mld. € !!! Rok pred koncom plánovacieho obdobia zostáva zakontrahovať ešte 5,306 mld. ! Treba lepší dôkaz o ekonomickej neschopnosti ficovlády, ktorá nedokáže ani minúť peniaze, ktoré má v šuplíku? Ako môže niekto očakávať, že táto banda hlupákov dokáže niečo zmysluplné urobiť pre napredovanie slovenského hospodárstva? Tieto dve vety by ste si mali všetci poriadne zapamätať a nikdy viac nepustiť hlupákov k moci. Lebo Fico sa nevzdáva.
V tejto súvislosti je dobré si pripomenúť Ficov výkrik k masám - bez eurofondov by Slovensko neprežilo! Nezdá sa vám, že pri porovnaní predchádzajúcich cifier je tento výkrik prinajmenšom veľmi hlúpy a Fico sa bez akéhokoľvek nátlaku dobrovoľne priznáva, že ani zamak nerozumie tomu o čom hovorí a preto je totálne nekompetentný pre úrad, ktorý, žiaľ, z našej vôle obsadzoval? Čo vlastne Fico a spol. o Slovensku vie? Snáď len to, kde sa nachádzajú peniaze, ktoré je možno čmajznúť a to, že na Východe nič nie je. Aj napriek tomu, že na Východe má oddaných a vytrvalých voličov, ktorí nahrádzajú svoje znalostí vierou v neho. On sa im zato adekvátne odvďačuje – sústavným ohlupovaním a ožobračovaním. Vierolomnosť donebavolajúca.
Ešte zdrvujúcejšia je skutočnosť, že otázka ožobračujúcej nízkej mzdy netrápi ani jednu zo strán, ktoré sa chystajú vytvoriť novú vládnu koalíciu.
Preto nemajte žiadne očakávania, že sa po týchto voľbách váš život podstatne zlepší. To naozaj nehrozí. Za celé súčasné plánovacie obdobie (2014 až 2020 prispejú všetci čistí platcovia do kohéznych eurofondov spolu 190 mld. € pre všetkých poberateľov, ale len zo Slovenska za to isté obdobie získajú podstatnú časť z tých 247,3 mld. €. Aby informácia bola úplnejšia je treba uviesť, že v rokoch 1995 až 2018 bola zo Slovenska vyvedená celková hodnota ceny práce prinajmenšom 578 miliárd €! To znamená že za uvedené roky 2002 až 2018 bol na Slovensku skutočne vyprodukovaný HDP nie vo výške vykázanej oficiálne, ale o 561,8 miliárd vyšší, teda vo výške 1 bilión 705 miliárd 111miliónov €! Vyvedená čiastka predstavuje skoro 1/3 tohto HDP. Od roku 2006 keď Slovensko ovládla kamarila Smer-u, sa zo Slovenska každý rok takto vyparilo priemerne viac ako 35,5 miliardy (tieto tvrdenia dokážem postupne v ďalších statiach). A za toto ten istý Smer ponúka hodíť dôchodcom kosť 460 € a rodinám s malými deťmi 350 € jedenkrát ročne. Pritom nemá ani predstavu o tom, odkiaľ to naberie a s drzosťou jemu vlastnou dristá o zachovaní sociálneho štátu! Pýtam sa - ktorého?
Je tu ešte jeden závažný moment – priame zahraničné investície (PZI). Niet pochýb o tom, že v ťažkých časoch po vzniku SR boli prepotrebné a pomohli. Lenže nik sa neskoršie nezaujímal a dodnes nezaujíma o to, či sú ozaj potrebné za takých nevýhodných podmienok až dodnes. Za súhrnné PZI vo výške 48,97 mld. €, ktoré sa investorom do posledného centa v odpisoch vrátili, zaplatilo Slovensko skoro 578 miliárd! Len hlúpy investor by to odmietol a len nesmierny hlupák to zaplatil. To len preto, že naši mocipáni sú totálni hlupáci.
Naši profesionálni mocipáni totiž nemajú ani predstavu o tom, že peniaze sa nehľadajú ako huby v lese po daždi dokonca s prstom v nose, ale že sa musia tvrdou prácou vyprodukovať! A že to, čo sa vyprodukuje je treba ochrániť pre tých, ktorí ich vyprodukovali, nie nechať to ulúpiť!
Skutočností ktoré som uviedol dokazujú, že politici ktorých vo voľbách poverujeme správou veci verejných a štátnych nemajú o spravovaní krajiny ani tušenie. Žiaľ, ani tí, ktorí sa ich chystajú vymeniť. Treba si to konečne uvedomiť.
Oni na to nemajú vedomostí, ani schopností. Viac nedokážu ako to, čo dokazujú.
Preto sa toto tvrdenie netýka len SMER-u, ale všetkých, ktorí sa o vašu priazeň uchádzajú aj v nadchádzajúcich voľbách. Lebo nikto z nich nedokázal ani odhaliť základnú príčinu zaostávania Slovenska a preto ich vôbec nemôže zaujímať ako to napraviť. Jediné, čo dokázali bolo to, že po Ficovi opakovali, že ekonomike sa darí. Aj keď to nie je prevda, ale ako obyčajne, ficovská lož. A čo ľudia. Tým sa dariť nemusí? Tí dokedy majú byť spokojní s tým, že za vykonanú prácu dostávajú len tretinovú mzdu? Z čoho sa majú zaplatiť potreby školstva, zdravotníctva, verejnej správy, armády, štátnej správy... keď tvorba zdrojov je len z tretinovej základne? A pritom zisk firiem sa podieľa na tvorbe HDP viac ako päťdesiatimi percentami?
Je najvyšší čas prestať počúvať táraniny tzv. politikov, a urobiť rázne kroky na odstránenie nedostatkov. Budú to kroky veľmi ťažké, ale ak nechceme byť natrvalo adekvátne nezaplatenými nádenníkmi vo vlastnej krajine, nemôžeme sa im vyhnúť. Máme totiž na výber len dve možnosti – prvou je zmierenie sa so súčasným stavom, alebo ho zmeniť.
Aby sme mohli súčasný neperspektívny stav zmeniť, musíme zrealizovať tieto strategické opatrenia:
Zabrániť úniku enormného množstva hodnôt vyprodukovaných na Slovensku slovenskými občanmi.
Za tým účelom postaviť na nohy slovenskú vedu, výskum, vývoj a inovácie, ktoré natrvalo zbavia Slovensko enormnej závislosti na zahraničnom know-how. Inovačná kapacita by mala predstavovať prinajmenšom 10 % HDP.
Na tomto základe vybudovať novú, supermodernú ekonomiku, schopnú obstáť v tvrdej medzinárodnej konkurencii
Zastaviť pozemkové úpravy a pokračovať v nich až po vrátení jedného milióna hektárov, ktoré boli nedôslednou prácou katastrálnych správ, ale najmä počas výroby registrov obnovenej
evidencie pozemkov protiústavne ukradnuté ich oprávneným vlastníkom. Vybudovať úplne nový poľnohospodársko-potravinársky komplex
Súčasne dať do poriadku verejnú a štátnu správu, súdy, školstvo zdravotníctvo a ostatné odvetvia politiky a hospodárstva a konečne začať žiť normálny plnohodnotný život.
Netvrdím, že programy ktoré predstavujú politické strany uchádzajúce sa o priazeň voličov v súčasných voľbách nie sú potrebné a užitočné. Práve naopak, väčšinu z nich bude nevyhnutné zrealizovať. Ale bez uskutočnenia mnou uvedených strategických opatrení sa mnohé z nich nedajú splniť, lebo na to nebudú potrebné zdroje! Realizáciou strategických opatrení vybudujeme pevné základy modernej slovenskej ekonomiky, na ktorých budeme môcť postaviť modernú, sociálne spravodlivú nadstavbu. To je správny postup. Lebo súčasné politické strany volia postup opačný. Ponúkajú, to čo nemajú. Stavajú strechu, ale nemajú základy a múry, na ktoré by ju ukotvili. Takto sa nič oproti súčasnosti nezmení. Sľubotechna sa navládla Slovensku vrchovato. Treba zostúpiť z virtuálnych oblakov na reálnu zem a začať tvrdo pracovať, nie ohlupovať. Preto vyhlasujem
všeobecný budíček
za účelom totálnej obrody a obnovy Slovenska.
Je najvyšší čas začať používať sivú kôru mozgovú. Začať rozmýšľať, nie veriť. Začať tvrdo pracovať, nie okrádať a ohlupovať.
Lenže toto dokážu pochopiť len ľudia, ktorí chápu ako funguje svet, ako funguje štát, ako funguje ekonomika... Ak by to každý vedel, nedarilo by sa podvodníkom a šarlatánom nikoho oblafnúť. Som si toho vedomý a preto sa pokúsim tieto deje a vzťahy vysvetliť čo najjednoduchšie, aby tí, ktorí nemali možnosť do toho vniknúť dostali tie najzákladnejšie informácie, a na ich základe začali rozmýšľať vlastnou hlavou, nie veriť nehanebným lžiam politikov. Tak zistíte, kde je pravda, čo je možné a čo je bohapustá lož a účelové zavádzanie. Dostanete šancu obmedziť svoje doterajšie sklamania
Začnem Hrubým Domácim Produktom (HDP) o ktorom každý denne počuje, ale z bežných občanov len málokto vie čo to je, ako a z čoho vzniká, ako sa rozdeľuje, ale aj to, ako by sa rozdeľovať mal.
