Falošná tvár

Je mi z nich nanič. Stále sa škriepia, a je mi s toho smutno. Načo to všetko vzniká. Načo.... Hádky sú odporným zdrjom problemov a emocii. Nie každý sa dokáže ventilovať práve týmto sposobom. Ako ja. Ked mna niečo spraví smutnou, radšej píšem básne alebo piesne. Je to lepšie, ako krik. Slovami dávam podstatu problemov von, a som rada, že je to tak. Nenávidím hádky. Od malička som bola citlivá na to, a som si istí, že ja budem svoje dieta vychovávať bez kriku. V hádkach je skrytý egozmus, narcisstvo, a bezbranosť človeka skrytého pod alkoholom. Nechápem tých ľudí, čo sa hádajú. Ved ani v Biblii neboli spomenuté hádky. Načo majú moji rodičia kríž v kuchyni, ked sa aj tak voči Bohu prehrešujú< Je to smutné, ozaj. Berú to ako módny doplnok, no neriadia sa podľa božieho slova. Som z nich smutná. Radšej sa umelo pretvarujú a potom sa podľa toho neriadia. Naozaj neviem, ako na nich, im asi poradí len psychiater.