Je v tomto štáte ešte spravodlivosť<

Som ťažko zdravotne  postihnutá a nevidím zmysel žitia v tejto banánovej republike, kde sä len podlosti, kríza, a nezamestnanosť. Veľmi ma to trápi, aj ja by som chcela tak ako mnohí iní postihnutí byť zaradená do pracovného procesu, a namiesto toho mi ostáva len skalamnie, beznádej a zúfalstvo. Táto politika ma úplne ničí a nedáva mi veľké šance na prežitie, a práve to ma najviav mrzí. Sme stále na niekoho odkázaní a za niektorých sa rodina hanbí, a dáva ich do ústavov. Poznám  a veľa som o takýchto prípadoch aj sama počula či čítala. Namiesto toho aby sa im venovali, dajú ich do nejakého socialneho ústavu, kde sa im skoro nikto nevenuje a potom tak aj vyzerajú. Stagnujú a nebaví ich život. To je na tom tom celom najsmutnejšie. Rodina by sa im mala venovať v plnej miere, a naozaj, niektoré prípady končia v domovoch socílanych služieb, alebo v ústavoch. Nemajú tam šancu rozvíjať sa, a je to smutné. Ale sú aj rodiny, kde si dieťa nechávajú, aj ked je neviem ako postihnuté, a potom dostáva lásku a pomoc od všetkých. To je ten pelší prípad. A je aj smutné, ked zdravotne postihnutí sú v školách aj 15 rokov, a potom stratia kontakt s rodinou a nemajú si čo povedať. Smutné

Lesana Královičová Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny