Koncert

A poviem Vám, stálo to za to. Spievali to nevidiaci manželia, ktorí síce nevidia, ale sú obdarovaní veľkou kvalitou hlasu. Ludia moji... po takom silnom zážitku mi ešte dlho behali zimomriavky po chrbte. Pán spieval svetoznáme árie z opier, romske piesne, a pani recitovala z jej vlastnej tvorby. Volalo sa to Vidíme srdcom. A je to pravda. Práve títo ľudia síce očami nevidia, ale vidia srdcom, úprimným, čistým a dokonalým. Pre týchto ľudí je doležitejšie cítiť publikum, ako úspech a sláva. Keď som odchádzala zo sály, mala som slzy na kraji. A nielen ja. I všetci naokolo. Spievali ľahko, nadnesene, bez akýchkošvek emócii, či afektu. Nádhera. Bol to jeden neopakovateľný zážitok, ktorý bude vo mne tkvieť snád do konca života. Dakujem za krásnu atmosféru, akú vytvorili. Nech im to ešte dlho tak pekne hrá.