K tejto práci som sa dostala náhodou. Napísala som do istej organizácie, ktorá sa zaoberá mentálne postihnutými email, v ktorom som uvádzala, že chcem pracovať. Oni ma prijali a tak pracujem u nich už rok. Táto organizácia sa zaoberá mentalne postihnutými a Downowymi deťmi. Tieto deti sú iné ako ostatní. Majú svoje vnímanie, nálady, myšlienky, názory. Niektorí ma majú radi - vidím to podľa toho, s akou láskou sa ku mne chovajú, obijmajú ma a hovoria, že ma majú radi. Ale nájdu sa i takí, s ktorými som sa zblížit nedokázala... neviem preniknúť do ich sveta tak, ako by sa dalo. Títo ľudia majú neskutočný zmysel pre humor, napríklad jedno dievčatko sa hrá na Mariu z akejsi telenovely a kričí na istého chlapca "Esteban ja som Tvoja Maria".
A mohli by sme pokračovať dalej. Tieto deti majú aj výbuchy hnevu. Keď sa im niečo nedovolí, alebo sú nevypočuté, kričia a dožadujú sa poslucháčov. Viem, že táto práca nepatrí k najľahším. Ale ja som si ju zvolila preto, lebo ma naplna. Naplňa ma pocit, byť pre niekoho užitočná a osožná. A tieto deti sú Božími deťmi. Učia nás poznávať život a svet tak, aký naozaj je. Ničím neskreslení, reálny a naozajstný. Dakujem ľudom, ktorý mi túto prácu poskytli.
