Knihy sú odjakživa mojím spoločníkom. Pri knihe sa nudiť nedá a po knihe siahnem vždy, ked som smutná, alebo osamelá.
Knihy ma sprevádzali od malička. Mojou prvou knihou ktorú si pametám, bola Skúpy macko. Nikdy nezabudnem na macka, ktorý sa nechcel s nikým rozdeliť o kusok medu. Dalšou mojou knihou, ktorý som čítala ako malá bola Pipi dlhí pančucha. Tá kniha bola idolom a vzorom mnohých detí do dnešných čias. Bola to kniha vtipná a doteraz poukazuje na to, aké vedia byť deti divoké a osobnostné. Ked som chodila do materskej školy, som mala rada Disnyho knihy. Potom na prvom stupni som mala rada Annu zo zeleného domu. A je to obľúbená kniha mojej mamy. Má v sebe iskru, a temperament. Cíta sa ľahko, a je fajn. Na druhom stupni som mala rada Emily z Nového mesiaca, Medzi nami dievčatami, a seriu o Dvojčatách. Trávila som pri nich nekonečné hodiny a veľmi som túžila na chvílu sa preniesť tiež medzi nich.
Na strednej škole sa mi páčila Jana Eyrová a Búrlivé výšiny. Sú dramatické a tajomné, najme tie Výšiny. Jana Eyrová patrí doteraz k mojim veľmi oblubeným knihám.
A teraz mám rada Hermanna Hesseho, Steelovu, Margueza, a ruských spisovatelov. A aby som nezabudla na Katarínu Gilerovu, ktorú som objavila len nedávno.
Knihy sä fantastický spoločník, a s knihou sa necíti človek nikdy osamelý. Lutujem ľudí, ktorí nečítavajú, pretože sa takto pripravujú o neopakovateľnú atmosféru, ktorú dokáže vytvoriť iba kniha.
