Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
A pritom nie je. Stále sa súperia, pretekajú, pretvarujú a mne je čudné, za akou maskou sa schovávajú. Sú otrokmi svojej doby, konzumnej a spoločenskej, riešia dennodenne depresie, a som z nich nekontolovateľne unavené. Utapajú svoj žial v alkohole a myslia si, že s tým vyhrali ktovie akú cenu. Ubohosť. Do neba volajúca úbohosť. Pri podporovaní ma, mi síce držia palce, ale ako keby umelo..... nie prirodzene. Ćasto sa pýtam, prečo som sa musela narodiť a patriť k nim< Tak veľmi túžim odísť a nikdy sa s nimi nevidieť. .. som otvorená každej pomoci, hoci je to nesmierne ťažké. Mám depresie a viem, že je to
