Obavy

Aj ked je to len na severe..... v Poľsku. Ale aj tak, ponesiem strašnú zodpovednosť za to všetko. kamera, strih, scenáre. A najme texty. Veľmi sa bojím, že niečo zabudnem, alebo že mi niečo vypadne, a ja .... ja si urobím hanbu. Nechápem, prečo mám obavy. Viem, že sa to dá zvládnuť a naučit. Ale popritom je to veľký rešpekt pred tými všetkými ľudmi. Už nech je po tom a newch som konečne uvoľnená a štastná. Lebo neviem, či hrať divadlo je to pravé štastie, ktoré tkvie v človeku. Rozumieme pod ním stav blaženosti, radosti a rajského pocitu.