Ples... slovo na 4 písmená a je také noblesné. Ples mi pripomína statodávnu etiketu vyššej spoločnosti, galantných pánov vo frakoch a dámy s vejárom a malými psíkmi v náručí. Predstavujem si paláce, a veľké sály, kde sa plesy odohrávali, a boli veľkolepé. Bože moj... žiť v takom 19 storočí, a zúčastnovať sa takého lesu by bolo niečo nádherné. Páni boli vtedi rytieri a gavalieri, a nie takí drzí frackovia, ako sú dnes. Vtedy sa žilo celkom inak. Vtedy sa žilo podľa uhladených sposobov, plných šarmu, ľahkosti a slušnosti. Každá dáma mala svojo rytiera, ktorý ju ochranoval a bol pánom jej srdca. A ja sa mám takého plesu zúčastniť. Nebude síce taký nobl, ako vo Viedenskej opere, ale aj tak bude sa niesť v slávnostnej atmosfére.
Opakom k plesu sú dedinské zábavy. Sem sa chodia zabaviť prostí ľudia, ktorí si chcú zatancovať, zasútažit a porozprávať sa v uvoľnenej atmosfére. Na tieto zábavy chodím tiež veľmi rada. Je tam sranda, nie je to tam také upeté ako na plese, ale tu sa každí vyblázni podľa svojho gusta, tancuje kreácie aké chce, a nemusí dodržiavať pravidlá. I ľudia sa mi zdajú milší. Nehovorím, že na plesoch je to odmerané, to nie. Tam treba dodržiavať PRAVIDLÁ, ktoré na dedinských zábavach neplatia. A to sa mi páči. Ja som totiž človek, ktorí neuznáva žiadne pravidlá a chce sa baviť slobodne. Som divoká a nespútaná rebelka s hlavou v oblakoch.
Každá tanečná zábava a ples, má svoje pre a proti. Ja osobne mám veľmi rada oboje, a som rada, že mám možnosť chodiť na jedno i druhé.
