Som invalid a podľa toho to aj tak vyzerá. Nik ma neuznáva, a nik sa osobne so mnou nechce stýkavať, okrem pár výnimiek. Je to škoda, lebo osobne si myslím, že by som mohla dať ľudom niečo nové a tvorivé. Robotu n emám takisto, ako vačšina postihnutých, sme odsúädení k zániku. A pritom si myslím, že je šanca naplniť našu čašu života dobrým sposobom, nie sme delikventi spoločnosti, len nemáme šancu na lepší život, čakáme a chopíme sa každej šance niečo dosiahnuť. Je medzi nami veľa talentovaných ľudí, ale tým, že sú iní hanbia sa prejaviť naplno. Mnohých z nás spoločnosť odmieta, a robia chybu. Sedíme doma, a niektorí kukajú medz štyri steny. Dajte nám šancu, zaslúžime si ju, sme dobrí....
9. nov 2012 o 21:25
(upravené 9. nov 2012 o 21:31)
Páči sa: 0x
Prečítané: 136x
Problémy zo sebou samou
Hadam sa vyventilujem, ked o sebe čo to popíšem. Ci už dobré, alebo zlé, som v depresii, a v ťažkej. Nikto mi nedokáže pomocť. A najhoršie je, že ani ja si nedokážem pomocť sama, a to je dosť zlé.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)