Bol to anjel... teda v prenesenom vyzname. Bola to sestra môjho deda a bola posledným žijúcim potomkom z dedovej strany. Jej smrť prišla nečakane a náhle. Pred mesiacom umrel jej manžel a teraz ona... Prečo? Pýtali sme sa všetci. Bolo to azda preto, lebo sa trápila alebo azda preto, že sa chcela pobrať na druhý svet za svojim manželom?
Smrť v živote človeka zohráva častú otázku. Keby nebolo smrti, nebolo by vykúpenia. Niektorí ľudia na smrť ako keby čakali. V kostoloch sa neraz hovorí o problematike smrti a živote po nej. Niektorí dúfajú, že sa dostanú do neba a stanú sa anjelmi, takto sa to zvykne hovoriť i malým deťom. Neviem, ťo z toho je alebo nie je pravdivé, nie som prorok, ktorý by predpovedal koniec sveta, ba práve naopak... Ja by som chcela, aby tento život, ktorý žijeme trval večne. Ale zas, ked si predstavíme chorých ludí, alebo takých, ktorí činia zlé skutky, nad takými ľudia často zmýšlajú smrť. A čo je potom správne? Neviem, a myslím, že každý nad tým zmýšľa. Indovia dúfajú, že ich telo sa po smrti prevtelí do akehosi ich boha.
Viem, že téma smrti je nekonečná, rovnako ako otázka počatia. Nikomu neprajme smrť, pretože... nikto nechce byť na svete sám, samota bolí.
