Boli tam mačky rôzneho druhu. Od malých, cez stredné po malé. Mne osobne sa najviac páčili mačky perské a birmské. Mali nádhernú dlhú srsť a vyzerali dôstojne. Boli tam zoskupené mačky všetkých plemien. Boli aj ragdoll, norske lesné, sfynx, ruské modré ba aj domáce typu Muro. Nechápala som, ako sa na jednom mieste mohli zoskupiť také krásavice. Všetky dostojné, namyslené, hrdé.
Mačky odpradávna sú svojské zvieratá. Nepodriaďujú sa toľko ľudom, ako psi, sú dostojné, ušľachtilé, ale i prefíkané. O mačkách sa často hovorí, že sú ako ženy. Sú mystické a tajuplné, len málokedy povedia pravdu. Cloveka si musia omotať okolo prsta, a potom sú k nemu dostatočne pozorné. Perské mačky sa chovali na šlachtických dvoroch, a aristokracia ich zbožnovala. Veď prečo by aj nie...kvoli ich nádhernej srsti a neprístupnej povahe. Aj dedinská mačka má svoj pôvab. Nie je nič krajšie, keď mačka sadne si pred dvere a pozerá na pánov, aby jej dali mlieko. Och, bože mačky... ako veľmi ich milujem. Odjakživa som milovala tieto zvieratá, ešte viac ako ktorýkoľvek iný druh zvierata. Páčia sa mi veľmi aj preto, lebo ich lásku si musíme získavať, a nie su podriadené človeku ako pes. Pes je zaslepený a oddaný svojmu majiteľovi, ale mačka nie. O jej priazen musíme bojovať, líškať sa jej, a byť jej otrokmi. Až vtedy si nás začne všímať.
Som naozaj rada, že som sa mohla zúčastniť tejto nádhernej a neopakovateľnej výstavy, ktorá organizátorom naozaj vyšla na jednotku.
