Čo je to lepok?
Lepok - známy aj ako glutén - je jedna z mnohých zlúčenín, bežne sa vyskytujúca v pšenici a väčšine obilnín. Pre ľudské telo nemá prakticky žiaden význam, no dodáva chlebu a koláčom tú správnu "lepkovú" chuť. Ak ste už ochutnali bezlepkové chleby, určite viete, o akom dramatickom rozdieli hovorím.
Prečo je lepok problém?
Lepok je hlavný vinník pri vzniku celiakie - extrémnej precitlivenosti tela na lepok. Celiakia prežíva v posledných rokoch "zlaté" obdobie. Len v USA trpí celiakiou asi 1% populácie a asi rovnaký počet ju má tiež, len im ju ešte nediagnostikovali.
Okrem celiakie ešte existuje aj - málo známa - neceliatická citlivosť na lepok. Rozdiel je v tom, že štandardný test na celiakiu síce vyjde negatívne, ale telo reaguje na lepok veľmi netolerantne - hančkou, nafukovaním, bolesťami a podobne. Niektorí odborníci sa domnievajú, že táto diagnóza je v modernom svete jednou z najbežnejších alergií vôbec - a predsa sa o nej hovorí veľmi málo.
Navyše, obe spomínané choroby - celiakia aj neceliatická citlivosť na lepok - sú dávané do súvisu s množstvom iných chorôb. Možno vám zíde na um, že hovorím o plejáde tráviacich ťažkostí, no zoznam siaha až k zdanlivo nesúvisiacim ochoreniam ako je schizofrénia.
Tak prečo ho jeme, keď nám neprospieva?
Odpoveď je celkom jednoduchá - lepok sa nachádza v múke, dodáva jej chuť a múka je významnou zložkou našej potravy. Práve vynechanie lepku v potrave je jediným spôsobom, ako sa dá liečiť celiakia aj neceliatická citlivosť na lepok.
Máme sa mu úplne vyhýbať?
Ruku na srdce - takmer nikto z nás sa nechce vzdať potešenia z čerstvého chleba, koláčov a cestovín. Vznik celiakie ovplyvňuje množstvo faktorov a nie len lepok samotný - na vine sú aj gény, stres a podobne. Zdá sa, že za pandémiu celiakie a súvisiacich ochorení môže ani nie tak to, že jeme lepok ako taký, ale to, že ho jeme tak veľa. Chlieb, pečivo, cestoviny a koláče tvoria veľkú časť našej stravy a možno by stálo za to zamyslieť sa, či by sme ich nemohli trocha zredukovať.
A čo naše deti?
Medzi lekármi, výrobcami detskej výživy a mamičkami sa už pol storočia vedú debaty o tom, aký vplyv má zaradenie lepku do detskej stravy. Samozrejme, každý sa oháňa vlastnými štúdiami, často tendenčnými, na podporu vlastnej teórie. A tých teórií je hneď niekoľko:
- ešte v osemdesiatych rokov bola v bývalom Československu tendencia naučiť deti na "normálnu" stravu čo najskôr. Staršia literatúra uvádzala, že už po 3. mesiaci života je možné prejsť na príkrmy - vrátane tých s obsahom lepku. O riziku celiakie sa mlčalo. (áno, aj ja som mala prvú krupicu ako trojmesačná a moja mamka sa dnes pýta sama seba, ako mi ju vôbec mohla dať tak skoro)
- výrobcovia detskej výživy propagujú tzv. imunologické okno po ukončenom 4. a pred ukončeným 6. mesiacom veku ako najvhodnejší čas na zavádzanie lepku a iných potenciálnych alergénov. Mnohí pediatri dostávajú od výrobcov detskej stravy reklamné balíčky, aby ich propagovali. No a mamičky predsa dajú na rady lekára, nie?
- zástancovia výlučného kojenia do pol roka života dieťaťa spravidla odporúčajú, aby bol lepok zaradený do stravy po ukončenom 7. mesiaci
- niektorí autori dokonca posúvajú zaradenie lepku až po 1. narodeninách. Táto teória sa dnes už považuje za zastaranú, no stále je rozšírená.
- no a bonus na záver - priaznivci "paleo" životného štýlu lepok nekonzumujú vôbec a nedávajú ho ani svojim deťom. A netaja sa tým ani vo svojich blogoch a knihách.
Tak kde je pravda?
Nemenovaná televízia odvysielala pred pár dňami v správach krátku reportáž o tom, ako najlepšie poskladať jedálniček pre malé deti. Týkala sa aj vhodného času na zaradenie lepku - gluténu do detskej stravy. Nedozvedela som sa vlastne nič konkrétne - povedali tam akurát to, že by mal byť zaradený "oveľa skôr ako až po dovŕšení jedného roka".
Väčšina odborníkov sa zhodne na tom, že nemá zmysel zaťažovať detský organizmus príkrmami akéhokoľvek druhu pred ukončeným 4. mesiacom života. Či však riziko celiakie znížime tým, že využijeme "imunologické okno" alebo budeme do pol roka len kojiť, je otázne. Domnievam sa však, že v prípade lepku je rozhodujúca kvantita. Dieťa, ktoré si dá na raňajky pečivo, na desiatu piškóty, na obed cestoviny, na olovrant keksík a na večeru krupicu, si o tráviace ťažkosti vrátane celiakie priam prosí. A je celkom jedno, kedy dostalo ten prvý hlt.
V tomto článku boli citované materiály :
Začíname s príkrmami. (propagačný materiál spoločnosti Hami)
A. Mackonochie, S.Lewis: Tehotenství, výživa a péče o miminko. Svojtka and co. 2009
Happy baby - mojich prvých 12 mesiacov. (propagačný materiál dostupný v pôrodniciach)
M. Klímová-Fugnerová: Naše dieťa. Osveta 1979.
Rodičia a ja - kým budem školák. Artison, s.r.o.
http://www.celiaccentral.org/celiac-disease/facts-and-figures/
http://thedr.com/
