Často sa s mojimi známymi rozprávame o dianí v našom meste a štáte. Určite ste sa s tým stretli aj vy - rozhovor obvykle končí smutným konštatovaním, že mnoho vecí nie je tak, ako by sme si to predstavovali. No keď sa potom opýtam, či boli (alebo pôjdu) voliť, až prekvapivo často dostávam negatívnu odpoveď. Nemôžem si pomôcť, ale ak niekto nechodí voliť a prejaviť svoj názor, prečo sa potom ozýva?
Možno som tvrdá a možno mnoho z vás povie, že často ani nie je koho voliť. Alebo, čo počúvam tiež každú chvíľu, ľudia majú pocit, že ich hlas nezaváži. Ale je to naozaj tak?
Pred 25-timi rokmi sa naši rodičia rozhodli, že už nebudú mlčať a len šomrať na pomery. Pozbierali sily a spoločne vykonali zmenu. Keby si boli povedali, že aj tak nemajú na výber a ich hlas nezaváži, nezmenilo by sa nič. O generáciu neskôr má mnoho z nás pocit, že mnoho vecí aj tak ostalo po starom. Bývalí komunisti decentne zmenili kabáty a mnoho z nich stále riadi naše mestá (a štát). Volebné obdobia sa menia a oni sa len veľmi pomaly a neochotne sťahujú do úzadia. Možno keby sme neboli takí vlažní počas volieb, už mohli byť preč...
Komunálne voľby patria medzi najviac podceňované a s mizernou volebnou účasťou. Pred štyrmi rokmi bola účasť len okolo päťdesiat percent. V mojom rodnom Bardejove ostalo doma vyše 13 000 ľudí. Náš terajší primátor vyhral len o 200 hlasov. Koľký nepomer, keď si uvedomíme, koľko ľudí sa vzdalo svojho hlasu! Iste, niektorí z nich voliť nemohli, lebo neboli v meste, ale určite ich nebolo 13 000. A že vraj pár hlasov by nič nezmenilo...
Tento rok sa v predvečer výročia veľkej Zmeny dozvieme, či sme urobili zmenu aj v Bardejove. Komunálni politici majú množstvo právomocí a bolo by od nás nezodpovedné, keby sme si nevybrali, kto z kandidátov sa naozaj dostane k moci. Aby sme potom nestrávili štyri roky fňukaním, že to v našom meste nevyzerá dobre.
Tento článok je môj osobný názor a rešpektujem, ak s ním nesúhlasíte :)