Čo je to láska? Nie, vážne sa pýtam. Láska je vzťah a má mnoho podôb. Je rozdiel medzi láskou rodičov k deťom, detí k rodičom, láskou v škôlke a na strednej škole, láskou vo vzťahu a láskou platonickou. Sú všetky podoby lásky rovnaké? Nie. A sú rovnocenné? Hm, to je záludná otázka...
Čo je to nenávisť? Aj to je vzťah a má mnoho podôb. Môže to byť otvorené nepriateľstvo medzi dvomi ľuďmi, môže byť len jednostranná (skoro ako platonická), môže byť namierená voči celému národu, etniku, sociálnej skupine... Sú všetky druhy nenávisti rovnaké? Nie. A sú rovnocenné? Hm, čo je toto za otázka?!
Nie, pýtam sa úplne vážne. V súvislosti s blížiacim sa referendom sa totiž čoraz častejšie vynárajú otázky, či je možné považovať všetky druhy lásky za rovnocenné, či je niektorá láska zlá či dobrá, ba dokonca, či je správne, aby sa v "mene lásky" začal niekto nenávidieť. A jedno si treba uznať - nenávistné narážky na oboch frontoch sú čím ďalej tým ostrejšie.
Čierno-biely problém
Hlavný problém v referende je ten, že je poňaté čierno-bielo. Bez kompromisov. Mnoho jeho odporcov tvrdí, že hádže všetkých do jedného vreca a automaticky považuje ľudí s "inou" orientáciou, identitou a podobne za zlých. Dokonca aj ľudia, ktorí by v princípe šli podporiť tradičnú rodinu, na referendum nechcú ísť, lebo ho považujú za nesprávne formulované.
Šlo jeho iniciátorom - Aliancii za rodinu - o diskrimináciu? Chceli hodiť do jedného vreca všetkých, čo žijú mimo tradičnú schému (otec-mama-deti)? Teda: nie len homosexuálne páry, ale aj rozvedených, nezosobášených, slobodné matky, osamelých otcov...? A chceli homosexuálov podať ako zvrhlíkov, už len kvôli tomu, že žijú v homosexuálnom vzťahu?
"Dobrá" a "zlá" láska
Keď sa na referendum pozrieme znova, musíme sa trocha zaraziť. Neviem ako vy, no ja som tam nikde nenašla zmienku o dvoch spomínaných problémoch. Je manželstvo niečo iné okrem vzťahu jedného muža a jednej ženy? Dobre, zamyslite sa. Sú registrovaní partneri manželmi? Nie. Sú nezosobášené páry manželmi? Nie. Sú rozvedení manželmi? Nie. Sú slobodné matky v manželstve? Nie! Otázka vôbec nezakazuje a nestavia mimo zákon homosexualitu ako takú. Manželstvo je niečo iné ako registrované partnerstvo. No nikde sa nehovorí, že ľudia s inou sexuálnou orientáciou nesmú prejavovať svoje city či bývať v spoločnej domácnosti so svojím partnerom.
Otázka práv "iných"
Nikdy som nebola v princípe proti homosexuálom, transsexuálom či bisexuálom. Nie sú zvrhlí, zlí a hodní odsúdenia pre svoju sexuálnu orientáciu či identitu. Sú to ľudia ako každí iní, majú svoje záľuby, svoje dobré a zlé vlastnosti. Tu totiž prichádza na rad značné nepochopenie momentálneho právneho systému na Slovensku. Som vydatá žena. No keď som chcela niečo vybaviť za manžela, nepochodila som. Takmer všade som potrebovala splnomocnenie. Za pár euro u notára. Rovnaké splnomocnenie si môžu vybaviť aj "iné" páry.
Podobne je to aj s dedičstvom. Ako manželka nebudem dediť automaticky. Manžel či manželka dedí spolu s deťmi zosnulého. Ak pár nemal potomkov, manžel/ka bude dediť spolu s tzv. dedičmi v druhom rade - s rodičmi zosnulého a s "osobou, ktorá žila v spoločnej domácnosti so zosnulým, starala sa o neho alebo na ňom bola závislá" (presné znenie nájdete v zákone). Dá sa s tým vybabrať jednoducho - ak napíšete závet, ideálne formou notárskej zápisnice, dediť sa bude zo závetu. Manželstvo je právna úprava, ktorá sa však nedotýka ani možnosti "vybaviť niečo za partnera" ani "automaticky dediť," ako to tvrdia mnohí odporcovia referenda.
Adopcia ako nevyhnutný posun
Jedna moja známa ma prekvapila (veľmi logickou!) otázkou. Prečo sme tak veľmi proti adopcii detí homosexuálmi? Azda by homosexuálne páry neboli schopné vychovať dieťa s láskou? Existuje predsa mnoho krajín, kde je homosexualita bežná, kde "tradičnú rodinu" tvorí mnohoženstvo (arabské a niektoré africké krajiny) či mnohomužstvo (Tibet), pričom ich civilizácia trvá stovky rokov a nehrozí jej zánik, ako nás strašia zástancovia referenda. To znie rozumne.
Po krátkej debate sme sa zhodli na tom, že rodina v zmysle muž-žena-dieťa je vo veľkej kríze. Manželstvá sa rozvádzajú, mladí čoraz viac váhajú so založením rodiny, nechávajú si to "na neskôr," pričom "neskôr" je už často neskoro, lebo sa im nepodarí splodiť dieťa. Mnoho detí je v detských domovoch, kde im - evidentne - chýba rodina.
Je však možnosť adopcie detí homosexuálmi naozaj záchranou? Pozrite sa na to reálne. Väčšina detí v domovoch sú deti so sociálne slabších rodín, spravidla tmavšej pleti a neraz s poruchami správania či nižšou inteligenciou. Naozaj si myslíte, že by ich spasila možnosť adopcie homosexuálmi?
Zvyk a právo
Častým argumentom zástancom adopcie detí homosexuálmi je to, že na všetky formy rodiny by sa malo dívať ako na rovnocenné a ľudia by si mali "zvyknúť". Áno, zvyknúť sa dá na všetko. Teoreticky. Otázka znie, za akú cenu. Čo budú prežívať adoptované deti? Koľko posmechu zažijú v škole? Ako budú vnímať "mužský" a "ženský" vzor? Nie, neverím mýtom o tom, že homosexuáli nutne vychovajú homosexuálov. Je však pravda, že medzi deťmi, ktorých si homosexuáli adoptovali, je viac samovrážd, vyššia rozvodovosť a menší záujem o vstup do vzťahu ako takého.
Kto má väčšie práva? Má dospelý právo na dieťa alebo dieťa právo na rodičov? Čoraz častejšie k nám prenikajú informácie o odoberaní detí a ich umiestňovaniu do náhradných rodín - často aj homosexuálnych. Existujú domnienky - a sú čoraz viac viditeľné - že v niektorých krajinách (Nórsko, Anglicko...) funguje obchod s deťmi ako biznis. Na odobratie dieťaťa stačí najbanálnejšia zámienka. Stačí, keď dieťa spustí v obchode rev, že chce lízatko a rodič mu ho nekúpi. Týra ho! Za pár dní má pri dverách sociálku. Táto "juvenilná justícia" už bez dôkazu (áno, len na základe obvinenia!) odobrala po celom svete státisíce detí. V Nórsku sú na to dokonca hrdí, lebo ich "zachránili" od rodičov. Už len dodávam, že vychádzajú na svetlo prípady, kedy sa tieto deti dostanú k pedofilom, ktorí ich zneužívajú. Veď to je teraz v móde, nie?
Štát a škola
Posledná referendová otázka súvisí s tým, čo sme už načrtli. V spomínaných "vyspelých západných krajinách" je v móde tzv. rodové scitlivovanie detí. Inak povedané - ponúkanie hodnôt homosexuality, transsexuality a podobne, názorné lekcie masturbácie ešte v škôlke a podobne. Cieľ je zdanlivo nevinný. Aby si dieťa čo najskôr uvedomilo svoju sexuálnu orientáciu a identitu a nebránilo sa jej. S odôvodnením, že mnoho "iných" sa kvôli svojmu "problému" trápilo natoľko, že sa rozhodli spáchať samovraždu.
Iniciátori referenda navrhujú, aby rodičia mali právo rozhodnúť, či sa ich deti budú zúčastňovať školskej sexuálnej výchovy. Pokiaľ sa im bude zdať nevhodná alebo v rozpore s ich svedomím, chcú mať zaručené právo svoje dieťa na takúto prednášku neposlať. V zahraničí to funguje opačne. Ak sa pohoršení rodič príde sťažovať alebo dieťa vezme zo školy, na druhý deň má pri dverách sociálku. V jednom prípade dokonca sudca povedal rodičom, že "škola a štát majú právo meniť zmýšľanie ich detí."
Tak moment. Toto tu už raz bolo. Za totality. Mimochodom, už v októbri sa slovenskí lekári a psychológovia jasne vyjadrili, že celé toto "rodové scitlivovanie," experimentovanie so sexualitou v útlom veku a nevhodne zvolená sexuálna výchova je všetko, len nie dobrá vec. Považujú to za sociálny experiment metódou pokus-omyl a podľa nich sa časom ukáže, že šlo o veľmi tragický omyl. Rozhodne neodporúčajú zaradzovať do školských osnov prvky rodového scitlivovania. Napriek tomu sa táto tendencia čoraz viac blíži k nám.
Nenávisť v mene lásky
Trápi ma, že sa na oboch stranách frontu - pre aj proti referendu - povedalo toľko urážok, poloprávd a nenávistných poznámok. Na začiatku to určite nikto nechcel. Mnohí ľudia na oboch stranách robili vlastnú "kampaň," často nie korektnú. A jediné, čo tým docielili, je ešte väčšia nenávisť a poškodenie povesti vlastného tábora. O dva týždne uvidíme, ktorá skupina bola silnejšia a dúfam, že sa to zaobíde bez obetí.
Nikoho nenahováram, aby šiel či nešiel na referendum. Ste dospelí ľudia. Chcela som povedať len jedno. Celá táto kampaň nenávisti v mene lásky je postavená na zlom chápaní celého problému. Nikto nepovedal, že byť "iný" znamená byť "zlý." Aj ľudia žijúci mimo manželstva majú účinné páky, ako sa môžu právne chrániť. Nikto nepovedal, že homosexuáli by neboli milujúcimi rodičmi. Len sa pýtam, či ich "právo na dieťa" je väčšie ako právo dieťaťa na život s matkou a otcom. Takisto nikto nepovedal, že sexuálna výchova je v princípe zlá. Ide o to, kto bude mať posledné slovo pri výchove detí.
Možno mi neveríte ani slovo, ale všetko si môžete overiť. Neklamem. A hlavne nechcem, aby mi o pár rokov zaklopala na dvere sociálka a vzala mi dcérku len preto, že som jej nechcela kúpiť lízatko a poslala som ju večer spať ešte pred polnocou.
