reklama

O rodových stereotypoch a rodovej citlivosti

Častou výčitkou, ktorú mnoho pedagógov počúva je, že sa k svojím žiakom nesprávajú rovnako, že nie sú spravodliví. Je pritom dokázané, že pedagógovia naozaj inak hodnotia a posudzujú správanie a školské výsledky chlapcov a dievčat...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (24)

Budem úprimná - hodiny pedagogických teórií ma nikdy obzvlášť nebavili. Navyše, náš prednášajúci používal také kvantum odborných a cudzích slov, že bolo naozaj ťažké držať s ním krok. No táto prednáška ma veľmi zaujala. O akých rozdieloch to hovoril...?

V našej kultúre sú veľmi silne zakorenené takzvané rodové stereotypy, pokračoval. V princípe to znamená, že sa k chlapcom a dievčatám správame inak už od narodenia. Bolo dokázané, že ak vedľa seba položíte tri a pol kilového a 50 cm dlhého novorodenca-chlapca a rovnako veľké novorodené dievčatko, náhodní okoloidúci (nie nutne rodina!) budú chlapca hodnotiť ako "veľkého a silného," zatiaľ čo na dievčatko povedia, že je "malé a krehučké." 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tieto rozdiely pokračujú po celé detstvo a dospievanie. Dievčatá dostávajú do daru bábiky, chlapci autíčka. Aj pedagógovia vnímajú chlapcov a dievčatá inak. V zmiešanej triede - ak by aj boli chlapci a dievčatá v rovnakom počte - sa učiteľ skôr naučí mená chlapcov. Chlapcom sa toleruje, keď na hodine vykrikujú, dievčatám nie. Keď dievča odpovedá pri tabuli, pedagóg jej známku prispôsobí tomu, ako má upravený zošit. Od dievčat sa očakáva, že budú skôr tiché a budú sa zaujímať o literatúru, zatiaľ čo chlapci budú nadaní na matematiku.

Aha, takže preto som to bola vždy ja, kto dostal na školskom dvore "zdrba" počas guľovačky, zatiaľ čo chalani, ktorí to celé vyprovokovali, obstáli nasucho. Na druhej strane, keď som sa v škôlke hrala so stavebnicami, nikdy ma žiadna vychovávateľka neodviedla k bábikám. A takisto sa nikto nepozastavoval nad mojím kamarátom, ktorý sa na prvom stupni hral radšej na mamičku a dieťatko ako s autíčkami...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Náš prednášajúci nám ukázal pár ilustrácií z nejakej učebnice, čo vyšla kdesi na Filipínach. Boli v nej typické rodinné obrázky - dcérka pomáhala mamke v kuchyni a syn ockovi v garáži. Komentár nášho učiteľa bol jasný: Po didaktickej stránke je táto učebnica medzinárodne hodnotená ako jedna z najlepších. Nie však po výchovnej. Ako vidíte, prezentuje typické rodové stereotypy, ktoré sa snažíme odstrániť...

Dávalo to zmysel. Prečo by mal stále existovať "ružový" a "modrý" svet? Prečo by mali chlapcom "prejsť" lumpárčiny. ktoré mne neprešli? Nie, toto chce revolúciu. A spravodlivosť pre všetky utláčané dievčatá, ktoré si musia vzorne robiť okraje v zošitoch a baví ich to asi ako sledovať spiaceho motýľa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naozaj som bola nadšená. Povedala som si, že ak zakotvím v školstve, budem chlapcov a dievčatá hodnotiť rovnako. A keby som aj zabudla všetky ostatné pedagogické teórie, túto nezabudnem. 

Začala som sa týmito "rodovými stereotypmi" zaoberať viac. Čoskoro som zistila, že za týmto dobrým nápadom na odstránenie "diskriminácie" je celý komplex riešení. Spočiatku sa zdali rozumné. Nedávať dievčatám len "dievčenské" a chlapcom "chlapčenské" hračky. Neuprednostňovať synov pred dcérami. Lenže potom prišlo prekvapenie. Celá táto rodovo citlivá výchova mala viesť k tomu, aby sa na dieťa dívalo ako na "neutrum". Teda - dieťa sa rodí ako rodovo neutrálne a to, či z neho bude chlapec alebo dievča, je len záležitosť výchovy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vtedy mi prebehol hlavou príbeh, ktorý som kedysi videla v novinách, čo sa stal ešte tuším v sedemdesiatych rokoch. Manželom sa narodil syn s deformovanými genitáliami. Lekári im odporúčali, aby ho vychovali ako dievča. Chlapec-dievča dostával bábiky a ružové šatky, no bol nešťastný. V dospelosti sa stal znova mužom, i keď s "dorobenými" genitáliami. Trauma z detstva však bola taká silná, že neskôr spáchal samovraždu. (tento príbeh je až desivo podobný - v jeho počiatočnej fáze - s prípadom, ktorý pred časom vysielala jedna komerčná televízia a stal sa priamo na Slovensku)

Docvaklo mi. Môžeme sa snažiť hodnotiť chlapcov a dievčatá rovnako. Neriešiť úpravu zošita či fyzickú aktivitu na hodinách. No nemôžeme docieliť, aby sa z chlapca stalo dievča a z dievčaťa chlapec len na základe výchovy! Ak sa niekto narodí ako transsexuál (prevažuje názor, že sa jedná o vrodenú zmenu spôsobenú počas vnútromaternicového vývoja), spravidla si sám vyberie rolu opačného pohlavia a neraz je to nezávisle na výchove. Na druhej strane, to, že sa niekto v detstve hrá viac s hračkami opačného pohlavia, ešte nemusí nič znamenať. Chlapci aj dievčatá majú svoje preferencie, no niet pravidla bez výnimky. 

Pochopila som, aká priepasť je medzi snahou pedagógov o odstránenie predsudkov pri hodnotení chlapcov a dievčat (vrátane teórie, že pre školstvo by bolo najspravodlivejšie, keby bola odstránená koedukácia a zase by existovali len chlapčenské a dievčenské školy) a medzi "rodovo citlivou výchovou", ktorá pod zámienkou odstránenia tejto "diskriminácie" podsúva iracionálnu teóriu o bezpohlavnosti dieťaťa, úplne eliminuje vrodené faktory, hormóny a genetiku a kladie na piedestál "hlúpe stereotypy." Predpokladá, že medzi ľuďmi je oveľa viac transsexuálov (podobne aj gayov a lesbičiek), pretože mnohí si svoju odlišnosť neuvedomujú, alebo sa ju boja priznať. Rodovo citlivá výchova chce, aby si deti už v útlom veku skúšali obe pohlavia a všetky možné sexuálne identity, aby sa čo najskôr definovali a vybrali si svoju budúcnosť. Vraj - aby sa predišlo samovraždám, ktoré sú medzi transsexuálmi naozaj rozšírenejšie ako v zvyšku populácie.

Nie, už dávno nie sme v stredoveku. Transsexualita je definovaná ako diagnóza, ktorá sa lieči operatívnou zmenou pohlavia, gayovia a lesbičky sú súčasťou našej spoločnosti. Nie je potrebné, aby sme deti viedli k "slobodnému výberu," skôr naopak. Viac než tri stovky slovenských lekárov, psychológov aj pedagógov sa podpísalo pod vyhlásenie o škodlivosti tejto "rodovo citlivej výchovy". Experimentovanie so svojím pohlavím a sexuálnou orientáciou môže deťom ublížiť viac ako stereotypná výchova, počas ktorej si pár chlapcodievčat uchmatne bábiky a pár dievčachlapcov autíčka. Na začiatku, kým bola len snaha o rovnaké hodnotenie školských výsledkov chlapcov a dievčat, to možno bol dobrý nápad. No zdá sa, že to niekto trocha prehnal.

Ivana Lešičková

Ivana Lešičková

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Archeologička a múzejná pedagogička, toho času na materskej dovolenke. Píšem poviedky, skladám pesničky, zaujímam sa o históriu, zdravý životný štýl a dianie v mojom rodnom meste - Bardejove. Zoznam autorových rubrík:  SvetonázorSúkromnéZdravieRodina a vzťahy

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu