Na začiatku boli jaskyne. V nich naši dávni predkovia z čias doby kamennej. Už vtedy, pred tisíckami rokov, sa u nich - úplne prirodzene - vytvorili prvé rodiny. Zväzky medzi mužom a ženou, obojstranne výhodné pre zachovanie rodu. Vtedy síce ešte bez úradného podpisu, ale také, ako by sme to nazvali dnes, tradičné.
Potom prišla doba poľnohospodárov a prvých náčelníkov. Získať manželku bolo často podmienené darmi pre rodičov. Nastalo dlhé obdobie (najmä medzi vyššími vrstvami) dohodených manželstiev, uzavretých kvôli zachovaniu mieru, či potvrdeniu moci. Pomedzi to sa mihli prvé ríše. Už v nich nájdeme zmienky o incestných vzťahoch, či homosexuálnych praktikách. Vždy však bola v popredí rodina v podobe muža a ženy, už potvrdená nejakým obradom či symbolom, nevyhnutná na zachovanie ľudského rodu ako takého.
Cez veľké ríše staroveku aj stredoveku sa nieslo rovnaké motto - prirodzenú rodinu je potrebné chrániť. História nám opakuje, že práve ríše s najsilnejšou morálkou vydržali najdlhšie. Právna úprava rodiny sa menila. Každé svetové náboženstvo malo vlastný spôsob, ako sa uzatváralo manželstvo. Po dlhé stáročia to boli hlavne manželstvá "z rozumu", no - napodiv - mnohé z nich fungovali. Často práve preto, že ľudia si uvedomovali svoje záväzky voči rodine a spoločnosti. Žiť v manželstve bolo vždy výhodnejšie - ekonomicky aj spoločensky - ako byť sám.
Rozvody sa objavili ešte v staroveku. Už Židia mali za výnimočných podmienok povolené ukončiť manželstvo. Postupne, hoci veľmi ojedinele, sa rozvody začali praktizovať aj u nás. Dôvody však museli byť naozaj závažné, najmä pretrvávajúca nevera. Na Slovensku bola miera rozvodovosti ešte pred tridsiatimi rokmi veľmi nízka - dokonca aj socialistický režim, ktorý chcel zlikvidovať kresťanskú ideológiu, rodinu podporoval. Došlo síce k zníženiu počtu detí v rodinách a odtrhnutiu generácií, no mladí manželia mali od štátu hneď niekoľko podporných mechanizmov, aby si mohli založiť rodinu.
Na sklonku minulého storočia sa všetko začalo meniť. Behom niekoľkých dekád prudko stúpla rozvodovosť. Dôvody boli čoraz prozaickejšie - dvaja už proste nechceli byť spolu. Zjednodušili sa súdy, takže rozvodové konania už netrvali tak dlho. Napriek tomu, že bolo čoraz jednoduchšie rozviesť sa, deti rozvedených rodičov to nemali jednoduché. Mnoho z nich si muselo v škole vypočuť posmešky (ty nemáš otca!).
Zrazu sa stalo bežné - najmä pod vplyvom západu - že si mamičky menili oteckov každý rok či dva. Deti si postupne zvykli na to, že majú hromadu nevlastných súrodencov a každé Vianoce iného otecka a začali to považovať za normálne. Len mimochodom - medzi deťmi z týchto rozbitých rodín je rozvodovosť na veľmi vysokej úrovni. Dokonca sa už ani neunúvajú vstupovať do manželstva, lebo nechcú dookola absolvovať kolotoč behania po úradoch.
V poslednom čase sa k nám dostáva nový pohľad na rodinu. Vzťah muža a ženy, jediný naozaj potrebný na zachovanie ľudského rodu, začína byť považovaný za prekonaný stereotyp. Čoraz hlasnejšie sa ozývajú homosexuálne páry, ktoré tiež chcú mať štatút rodiny a vychovávať deti. Veď na to majú právo!
Obľúbeným argumentom zástancov adopcie detí homosexuálnymi pármi je veta - veď nám ide o ich dobro. U dvoch milujúcich mužov či dvoch milujúcich žien im bude predsa lepšie ako v detskom domove... Lenže pozrime sa na to z druhej stránky. Trvalo mnoho rokov, kým si naše deti (bohužiaľ) zvykli na to, že pojem ocko je premenlivý ako aprílové počasie. Tisícky detí si užili posmech kvôli tomu, že vyrastali bez otca či matky. Teraz chceme vystaviť posmechu ďalšie tisícky kvôli tomu, že ich rodičmi budú homosexuálne páry. Áno, možno si na to časom zvykneme. O dvadsať či tridsať rokov sa nad tým už nikto nepozastaví...
Milí dospelí, radi sa oháňate ľudskými právami. Tým, že aj homosexuálne páry majú právo byť úplnou rodinou s deťmi, ktoré si prisvoja. Že máte právo ukazovať deťom model, ktorý nám nepomôže zachovať rod. A že tieto deti, až dospejú, sa budú ešte dupľom zdráhať vstúpiť do heterosexuálneho manželstva. Ani deti z rozvedených rodín sa nenaučili riešiť problémy, ktoré nastanú v každom vzťahu. Len čo príde kríza, otočia sa a utekajú.
Rozvodovosť na Slovensku je alarmujúca. Rodina je v kríze a to je fakt. Domnievate sa, že ju vyriešite, keď za rodinu začnete považovať iný ako stereotypom overený vzťah muža a ženy? Nie, vážení. Ozdravenie rodiny musí prísť z iných zdrojov. Štát musí podporovať mladé páry, ktoré vstupujú do manželstva a zakladajú si rodinu. Potrebujú prácu, bývanie, podmienky na slušný život. Rodičia musia vychovávať svoje deti k zodpovednosti, aby sa naučili problémy riešiť a nie pred nimi utekať. A dalo by sa pokračovať aj ďalej.
Deti sú naša budúcnosť. Bez ohľadu na to, kto ich bude vychovávať, vždy budú potrební tí, ktorí ich privedú na svet. Muž a žena. Inak to nepôjde. A ešte niečo. Tak radi sa oháňate ľudskými právami. Dieťa má tiež práva - právo vyrastať v milujúcej rodine, právo na otca a matku, nie na sociálny experiment, na nároky egoistov, ktorí pod zámienkou dobra pre dieťa popierajú jeho prirodzené potreby. Mať dieťa nie je právo vynútiteľné zákonom. Dieťa je dar. Dokonca aj v dnešnom modernom svete plnom lekárskych výdobytkov ostáva mnoho párov bezdetných. Mnohí ľudia majú zdravotné problémy, pre ktoré sa im nedarí počať. Umelé oplodnenie nemusí vždy vyjsť. Ak ani "stereotypná" rodina nemá zákonné právo mať dieťa, prečo si ho nárokujú homosexuálne páry?
Aj ja som vyrastala bez otca a dnes, vo svojom vlastnom manželstve, cítim, ako mi chýba príklad fungujúcej rodiny. Bolí ma, keď vidím, koľko rodičov si na svojich deťoch rieši vlastné problémy. Tie deti za nič nemôžu. Ak chce človek fungovať vo vzťahu, musí sa to naučiť vo svojej rodine. Štatistiky nepustia - deti, ktoré vyrástli v úplnej rodine, majú oveľa nižšiu rozvodovosť. Chápem, že aj homosexuálne páry chcú vedieť, aké je krásne, keď im niekto povie mama či ocko. No skôr, ako sa rozhodneme, že im to dovolíme, zamyslime sa nad tým, aký dôsledok to bude mať. Neberme deťom právo na nevinné detstvo s mamou a otcom. To oni majú právo na rodičov a nie rodičia na nich.
