reklama

Ako Kukura sám so sebou schôdzoval a ešte o tom aj spísal zápisnicu

Pred pár dňami som dostala doporučene list od môjho susedu pána Kukuru. Áno, ide o herca a riaditeľa divadla Aréna Juraja Kukuru. Nad naším bytom totiž pred desiatkami rokov býval Ďuro, ako som ho počas celého svojho života volala, so svojimi rodičmi a bratom. Keďže oba byty podľa všetkého neboli pred vojnou oddelené, dlhé desaťročia sme vďaka drevenému schodisku do Kukurovho bytu, ktorého časť bola miesto stropu v našej chodbe, navzájom počuli takmer všetko. A tak sme boli o sebe viac ako dobre informovaní. Viac ako by nám bolo príjemné. No čo už.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (57)

Horný byt v súčasnosti síce formálne vlastní syn Juraja Kukuru, ale 99% záležitostí okolo bytu riešim s Ďurom. Možno preto, že Ďurov syn žije v Oxforde.

Napríklad vlani. Maestro Kukura ma pozval na stretnutie do svojej vznešenej kancelárie v divadle Aréna s kruhovým oknom. Jeho sekretárka mi uvarila kávu a manželka rozprávala vtipné historky o svojom slávnom manželovi, s ktorým si počas celého manželstva vyká. Keď sme takmer dopili kávu, Ďuro mi milo a radostne povedal, že má veľký vzťah k bytu na Tvarožkovej, pretože ho naň viažu sentimentálne spomienky a mieni sa tam na staré kolená usadiť /po rozsiahlej prestavbe totiž horný byt už roky prenajíma/. S obrovskou dávkou šarmu a miloty dodal, že by bolo veľmi pekné, aby sme spolu ráno v záhrade raňajkovali. A s rovnako velikánskou dávkou okúzľujúceho šarmu ešte doplnil, že kúpil aj spodný byt, ktorý ale je malý a nevyhovujúci, a preto chce k domu postaviť prístavbu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tak sa to celé začalo. Myšlienka prístavby mi od prvej chvíle nebola a nie je ani trochu blízka. Nechápem, načo by sa malo zastavať časť záhrady, ktorej som mimochodom spoluvlastníčka. Napokon v minulosti už Kukura rozširoval svoj byt, keď k hornému bytu počas spomenutej prestavby pridal aj náš spoločný priestor povaly.

Opakovane som svoj názor vyjadrovala, kde sa len dalo. Lenže Ďuro, respektíve maestro Kukura, sa len tak ľahko nevzdáva. Pred pár dňami mi poslal doporučene zápisnicu o schôdzke vlastníkov bytu, kde sa hlasovalo o prístavbe. Pán Kukura, teda Ďurov syn, ako vlastník bytu číslo 1 schôdzkoval s tým istým pánom Kukurom, teraz už ale ako vlastníkom bytu číslo tri. A predstavte si, boli tri body schôdzky a všetky prešli jednohlasne. Kukura s Kukurom postavenie prístavby odsúhlasili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Taký hladký jednohlasný priebeh schôdzky by pánovi Kukurovi závidela nejedna bývalá organizácia bývalej komunistickej strany. Maestro pre média nie tak dávno podčiarkoval, aké je dôležité, aby sa mladá generácia dozvedela, aký bol komunizmus strašný režim.

„Zistil som, že mladá generácia o tom nemá ani tušenia. Práve teraz, v čase krízy, môžu rôzne totalitné paroly nahovárať ľuďom, ako mal vtedy každý prácu, každý bol poistený, rekreácie boli zadarmo, rožok stál tridsať halierov a neviem čo. Dá sa to zneužiť. A práve preto je táto hra /Komunizmus/ na správnom mieste a ukazuje, čo to bol za príšerný režim," povedal 14.marca 2009 pre denník Plus jeden deň.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je naozaj obdivuhodné, že tieto svoje slová nielen rozpráva, ale ich aj názorne predstavuje vyrábaním konkrétnych príkladov.

Na otázku aké vzťahy má s bývalými kolegami z Národného divadla, Kukura rázne zdôraznil:
 „Pozrite sa, ja tu nie som na to, aby som mal nejaké vzťahy". 

Nie, toto vyjadrenie maestra nesmieme brať vážne. Veď predsa má skvelý vzťah sám so sebou. Veď sa sám so sebou na schôdzke nepohádal, a to jednoznačne svedčí o jeho túžbe nadväzovať s ľuďmi, teda minimálne so sebou, čo najpevnejšie priateľstvá. A je to aj dôkazom jeho charakternosti a v neposlednom rade aj toho, že ani náhodou nie je konfliktný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ešte mi nedá nepodčiarknuť, že mu ide aj o dobré susedské vzťahy. Kukura vyšiel totiž v ústrety samému sebe. A som presvedčená, že táto benevolencia voči samému sebe mu ostane aj v budúcnosti. Na to sa budem môcť aj ja ako spolumajiteľka bytu číslo dva s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou úplne spoľahnúť. 

Takže Kukura si jednohlasne odhlasoval všetky body schôdze, až ani trochu neprekážalo, že mňa ako spolumajiteľa bytu čísla dva o schôdzi zákonnou formou neinformoval. A dobre urobil. Čo keby som tú až dojemnú jednohlasnosť narušila svojím odmietavým postojom?

Kukura takto vymyslel nový druh schôdzkovania, nazvala by som to - samoschôdzkovanie. Touto takpovediac novo- vymyslenou kategóriou ukázal, že sa celkom vžil do našich pomerov. Po samoúnose, samozbití, samovýbuchu tu máme vďaka nemu samoschôdzkovanie. A obraz banánovej republiky s nerešpektovaním práva, či obyčajnej logickej zákonitosti a slušnosti sa vďaka nemu dostáva do nečakanej dokonalosti, hoci sám seba Kukura predstavuje najmä ako naslovovzatého svetobežníka, nie ako analytika vnútorných slovenských pomerov.

 „Filmoval som v päťdesiatich štátoch sveta - Grónskom počnúc a Novým Zélandom, Fidži a Mexikom končiac. Keď pôjdete do Ria de Janeiro, poviem vám, ktorá je dobrá reštaurácia, kde sú v Mexiku najlepší mariachi (ľudoví hudobníci) alebo ktorý je najlepší hotel v Manile a aká je tam chudoba", povedal.

Napokon, čo iné ako samoschdzkovanie by sa dalo čakať v krajine, kde predseda parlamentu povie o prezidentovi do parlamentných mikrofónov, že ide privítať „toho starého (ch)uja", a neskôr sa sám stane prezidentom? Kde bývalý generálny prokurátor tvrdí, že politici sa „pretrtošili", ale veľké kauzy nechal nedoriešené odísť do zabudnutia? 

„Som tu preto, aby som robil dobré divadlo", pokračoval Kukura v citovanom rozhovore. Priznám sa, v prvom rade mi pri čítaní zápisnice o schôdzi Kukuru so samým sebou prišlo na um, že mi posiela námet pre hru napríklad do divadla Aréna. Až neskôr som zistila, že nejde o námet, ale o holú realitu. Respektíve o prístavbu v záhrade, ktorej som mimochodom /opäť podčiarkujem/ aj ja spoluvlastníčka.

Už mi teda v tejto našej banánovej republike podľa všetkého neostáva nič iné, len obdivovať jeho manažérsku šikovnosť a dúfať, že raz si so mnou maestro predsa len v spoločnej záhrade tie raňajky dá. Ak ešte záhrada nebude zastavaná Kukurovými prístavbami a aspoň malinký fliačik z nej bude existovať.

Ľuba Lesná

Ľuba Lesná

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som novinárka, dlhšie obdobie som bola na voľnej nohe. Napísala som niekoľko knih - Únos prezidentovho syna, Únos demokracie a Prípad medička. Dostalo sa mi tej cti, že som mohla spolupracovať s jednou z najzaujímavejších osobností Slovenska, s expremiérkou Ivetou Radičovou. Jedným z výsledkov tejto spolupráce je kniha rozhovorov Krajina hrubých čiar. Píšem aj divadelné hry. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu