Ako chutí moc

Román pod týmto názvom od autora Ladislava Mňačku vyšiel až v roku 1968, i keď bol napísaný ešte pred týmto revolučným obdobím. Zakazovaný a škandalizovaný, hovorí na odvekú tému -zápas medzi pravdou a nepravdou, či polopravdou. Moc kazí ľudí, povedal ktorýsi filozof a absolútna moc kazí absolútne. Mňačkov román je umeleckým dokladom tejto tézy, veľmi starej, jednako znova a znova overovanej na škodu vládnucich i ovládaných. Nestratil však nič zo svojej aktuálnosti ani v dnešných časoch, kedy sa opätovne vyžaduje odvaha postaviť sa na stranu pravdy a zdravého rozumu. Potvrdzuje to aj súčasná snaha cenzorov v SME rozhodovať o tom, že čo môže a čo nie napísať glober.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Pre výstrahu pred súčasnými samozvanými cenzormi uvádzam historické fakty, ktorými boľševickí cenzori za komoušov zasahovali do slobody prejavu v médiách. Tzv. hlavná správa tlačového dozoru v ČSSR, ktorá bola riadená ÚV KSČ vydala nasledovný pokyn: "Nepripustiť, aby bola naša /t.j. komunistická/ tlač zneužitá vedome či nevedome určitými jedincami z rad intelektuálov, ktorí zvlášť v okamžikoch historických obratov pri zostrení situácie sú kolísaví a ustupujú ideologickému tlaku buržoázie...Pri našej práci - najmä pri prejednávaní všeobecných záujmov - nesmieme pristupovať k našim partnerom z pozície nepriateľských a musíme všestranne pôsobiť k tomu, aby naše argumentácie pomohli týchto ľudí presvedčovať o pravdivosti a pevnosti marxleninského učenia a postavila ich na pozíciu robotníckej triedy." A tak cenzori pracovali o stošesť. V roku 1961 cenzor /Bella ešte vtedy našťastie nežil/ zakázal zverejniť nasledovnú báseň Iva Štuku: Oni stále bojovalimali slávu, mali svaly,strýko má najmenej štyri vyznamenania,dedko priestrel z barikádya otec bol partizán.Ja som blbec -ja som malý.Nič už pre mňa nenechali.Tak si pôjdem požičať stan.Nech som aspoň chuligán. V roku 1957 splnomocniteľke /t.j cenzor/ Weegovej /nie Varjanová, ktorá vtedy ešte nežila, ale skoro sa k tomu remeslu priučila/ sa nepáčila nasledovná báseň od Jána Skácela: Všetci sa tešia na jarba dokonca i súdruh tajomník...on zvlášť, on zo všetkých najviac, on...ktorý denne jednu reč k nám musí zložiť...Sedí v košeli a kšandochdíva sa uprene na prázdny papiera tuží po trochu prechádzky.Píše:"Nám,súdruhovia, nie je nič nemožnéto jediné však nejde..."A ja, naivný, si tak predstavujem Marxa:V aleji včielka nebojácna, maládo bohatej brady, zmetáku striebornéhoako by zo srandy sa zamotala. Cenzorka k hláseniu pripojila:"Báseň nasvedčuje tomu, že básnik píše o práci, ktorú nepoznal a v straníckom aparáte vidí systém, ktorý za straníckou prácou nevidí ľudí a ich potreby!" V roku 1958 sa cenzorovi pre zmenu nepáčila básnická prvotina Miroslava Holuba. Najmä pasáže: Prídu vozy na ples a v okamžikuzatlieska zástup trpaslíkovtej samozvanej neveste. Cenzor k tejto časti uviedol, že verše majú protistranícky výklad. V ďalšej časti: Sme hore i dolevo vnútri i mimosme presne uprostred.Netočte krkmi, úchylkári. Po zásahu cenzora autor musel zmeniť slovo úchylkár, pretože IV. oddelenie ÚV KSČ prišlo k záveru, že toto slovo dodávalo básni dvojzmyselnosť. Cenzorovi sa nepáčila ani prvotina Jaroslava Dewettera:...a vy zatiaľ v reštauráciidojedávate svoj obednedávajúci sa vyrušiť upätím skladopadajúceho do vášho tanierazjete sklo a zjedli by ste hlinuzhltli by ste oheň ale toaletný papiers rovnakým kľudomlebo máte iné záujmy... Verše boli neadresné. Ale preventívne trafená hus sa nie menej preventívne ozvala - čo keby náhodou niektorý čitateľ v obedujúcich videl funkcionárov KSČ. Záverom odkazujem všetkým cenzorom, aby sa odbavovali na užitočnejších miestach a odišli konečne tam, kde patria...

Alexej Lešník

Alexej Lešník

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

občan Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

284 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

48 článkov
SkryťZatvoriť reklamu