reklama

Denník SME je známy škandálom

kedy sa do jeho redakcie infiltroval pracovník slovenskej informačnej služby. Prostredníctvom neho potom zverejňoval dezinformačné články. Po jeho odhalení túto osobu v trvalom pracovnom pomere zamestnala práve táto služba. Také niečo sa môže stať iba na Slovensku a niekde potom až v tzv. treťom svete. Mám za to, že obdobným spôsobom sa pokračuje aj naďalej, kedy príspevky globerov cenzurujú nasadení ľudia buď touto službou, alebo niektorými koaličnými stranami. Podobne konala do roku 1989 aj komunistická strana, prostredníctvom ŠtB.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)
Obrázok blogu

V roku 1968 bola v bývalom Československu zrušená cenzúra, ale po vtrhnutí okupantov na čele so sovietskymi vojskami na naše územie, po 90 dňoch od jej zrušenia začal naplno pracovať Slovenský úrad pre tlač a informáciu. Jeho úlohou bolo jednotne usmerňovať a kontrolovať činnosť periodickej tlače a ostatných hromadných informačných prostriedkov. Cenzori sa však už nevolali splnomocnencami, ani pracovníkmi, ale zmocnencami, ktorí zmocňovali zasa ďalších zmocnencov z radov externých inštitúcii,úradov a jednotlivcov. Došlo k podstatnej zmene. Bola nastolená tá najhoršia forma cenzúry - autocenzúra. Pracovníci hromadných informačných prostriedkov a nakladateľstvá sami zodpovedali za to, čo publikujú. Bolo to rafinované riešenie. Sankcie sa netýkali redakcii, ale vydavateľov. Vznikol tak reťazec zodpovednosti. Vydavateľ dozoroval šéfredaktora, ten zasa redaktorov, redaktori autorov atď. Čo si predtým mohli novinár a publicisti dovoliť, pretože obťahy schvaľoval svojou pečiatkou cenzor a tom mohlo občas niečo aj prekĺznuť, na to si teraz netrúfali. Vydavateľ ohrozovaný sankciami SÚTI a to aj odobratím oprávnenia vydávať periodickú tlač, by totiž dlho nezamestnával ľudí, ktorí mu pôsobia obtiaže. A tak redakcie sa báli uverejniť aj to, čo by boli bývali cenzori bez pripomienok púšťali. A režim naviac mohol hlásať do sveta: predbežná cenzúra u nás neexistuje! Medzitým vychádzali z rôznych ministerstiev pokyny, v ktorých "objasňujú" význam tlačovín s protištátnym a závadným politickoideovým obsahom, napríklad:" Za tlačoviny s protištátnym obsahom sa považujú tlačoviny domáceho i zahraničného pôvodu, porušujúce ústavu a zákony ČSSR, svojim zameraním napadajúcim marxizmus-leninizmus, politiku socialistických štátov a marxisticko -leninských strán. Jedná sa o tlačoviny hanobiace ČSSR alebo iných štátov socialistického spoločenstva a ich predstaviteľov, tlačoviny emigrantské...a tlačovín, ktoré sú v hrubom rozpore so zásadami socialistickej morálky." Ďalej sa píše:" Za tlačoviny so závadným politicko-ideovým obsahom sa považujú tlačoviny, ktoré sú v rozpore so zásadami politiky socialistických štátov. Jedná sa predovšetkým o všetky druhy revizionistickej a pravicovej oportunistickej literatúry, diela obsahujúce a propagujúce kapitalistický poriadok, predmníchovskú republiku a rôzne buržoázne politické a filozofické smery. Za závadné tlačoviny sa považujú tiež nezávadné diela autorov, ktorí emigrovali alebo boli predstaviteľmi pravicových síl v rokoch 1968-69 a ďalej nezávadné diela so závadným príhovorom alebo závadným doslovom." V roku 1990 bol zrušený okupačný zákon z roku 1968 o cenzúre a z gruntu bol novelizovaný zákon číslo 81/1996 Zb. ktorý škrtol niektoré jeho paragrafy napríklad "o rozvíjaní socialistického vedomia občanov", "o spoluvytváraní socialistickej verejnej mienky pri rozvíjaní socialistickej demokracie" a vzkriesil k životu opäť to, že "cenzúra je neprípustná"! Na ako dlho? Dejiny cenzúry nás poučujú o tom, že sa ju zatiaľ zo zemského povrchu natrvalo vymazať nepodarilo. I keď existujú oblasti, kam už po celé stáročia vstupovať nesmela a nesmie. Pýtam sa, že na kom a na čom to asi záleží? Predovšetkým na občanoch, ktorí buď budú tolerovať samozvaných cenzorov typu Bella, alebo Varjanovú, ktorá bola dňa 17.05.2005 práve arogantným cenzorom Bellom predstavená ako nová správkyňa blogov s tým, že s ňou na prichádza aj zákon. Pýtam sa, že z poverenia koho má cenzurovať príspevky blogerov, kto ju k takejto nezákonnej činnosti poveril? SIS, KDH, alebo aký nemenovaný cenzúrny úrad, ktorý oficiálne ani podľa ústavy nemôže na Slovensku existovať? Títo ľudia majú v génoch boľševizmus a pocit nadriadenosti v tom, že môžu im až príliš otvoreným globérom načas "zatvoriť" ústa. Preto očakávam k uvedenej problematike odpoveď, ako zodpovedného vydavateľa, tak aj šéfredaktora denníka SME ešte predtým, ako tento denník stratí úplne svoju doterajšiu hodnovernosť.

Alexej Lešník

Alexej Lešník

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

občan Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu