Je všetko v poriadku s ústavným súdom?

A tak po jeho vzniku som sa nahlásil k osobnému stretnutiu s jeho predsedom Milanom Čičom, známym to ministrom spravodlivosti za tzv. socializmu a to aj v čase potlačenia "sviečkovej" manifestácie v roku 1988 v Bratislave. Ako občan znalý komunistického totalitného systému a ním donedávna perzekvovaný, som mal dôvodné podozrenie, že bývalý komunista, nomenklatúra ÚV KSS, nebude môcť túto inštitúciu viesť demokratický! Za vyše hodinovej debaty v budove Ústavného súdu v Košiciach ma presviedčal, že s ohľadom na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorého je častým hosťom, nemôže konať zaujato a ani nedemokratický. Čo sa týka udalosti v roku 1988 túto považoval, prihliadnuc na v tom čase platné zákony /podotýkam, že Trestný poriadok a Trestný zákon je na Slovensku platný ešte z roku 1961/, iba za priestupok, ktorý názor povedal aj "súdruhom", ktorí prišli vtedy za ním. Že sa to nakoniec vyvinulo inakšie, za to už nenesie žiadnu zodpovednosť. Po Milanovi Čičovi nastúpil Ján Mazák, bývalý predseda Mestského súdu v Košiciach, neskôr advokát - zastupujúci aj košickú záložňu SaS, sľubujúcu občanom za vklad svojich ťažko našetrených peňazí, nerealizovateľné úroky - teraz už nominant SOP, strany na jedno použitie, prostredníctvom ktorej sa prezidentom SR stala ďalšie komunistická nomenklatúra košičan Rudolf Schuster. Časom sa ako hovorca Ústavného súdu, ktorý má mať najväčšiu vážnosť na Slovensku, stal RSDr. Štefan Németh. Človek, ktorý si naďalej písal tento titul absolventa Vysokej školy politickej, od roku 1990 neuznaného zákonom o vysokých školách. Ešte v roku 1995 istý časopis napísal, že tento "hrdý" titul získal ešte v časoch jeho pôsobenia v komunistickom Rudom práve. Tiež, že začiatkom sedemdesiatych rokov začínal v košickom Večeri ako športový "redaktorik", potom presedlal na ČSTK a neskôr Rudé právo a usadil sa v Banskej Bystrici. Žil tam svorne s dvoma deťmi, kým ho jedného dňa nezviedla dievčina z blízkej dediny. A tak súdruh redaktor zanechal manželský prístav a z Banskej Bystrice doslova ušiel aj so svojou milenkou do rodných Košíc. V nich mal svoje zázemie i svojho priateľa Miroslava Křížika, ktorý istý čas, ako vyučený obuvník šéfoval košickému Večeru, hlasnej trúby MV KSS. V bývalom Klube novinárov v Košiciach na Šmeralovej 11 ukuli spolu akciovú spoločnosť a funkciu riaditeľa v osobe Štefana Németha. Následne inicioval aj vydanie publikácie o Ústavnom súde, ktorá takmer finančne zruinovala túto akciovku a stala sa vlastne nepredajnou. V roku 1997 isté regionálne noviny napísali o ňom, ako o konateľovi. Cassovia - press, a.s. vydávajúcu Košický večer, že zanechal Východoslovenským tlačiarniam, a.s. dlh vo výške 5 miliónov korún a časom vo svojej forme tento večerník aj zanikol. Podľa výpisu z obchodného registra jedným z konateľov tejto podarenej spoločnosti bol práve Ján Mazák, ktorému robí Štefan Németh t.č. hovoru. Slovensko je malým štátom a každý každého pozná. Aj preto Ústavný súd má byť hodnoverný, nezaťažený minulosťou a má zamestnávať ľudí, na ktorých sa nenájde žiadna smietka nečistoty a ktorí by mohli aj iba okrajovo túto hodnovernosť spochybniť!