Táto pospolitosť keby bola pred 9. storočím predpokladala pri sťahovaní sa zo štátu Pandžáb v Prednej Indii do Európy, že čo ich bude v 21. storočí očakávať na území terajšieho Slovenska, možno stokrát by si bola rozmyslela, či neostať v pôvodnej ich krajine. A určite by boli spravili lepšie, ako žiť neskôr v gétach. Už počas tzv. slovenského štátu Cigáni boli sťahovaní do vyhladzovacích táborov, spolu aj so Židmi, ako ľuďmi, ktorých sa treba zbaviť. Za tzv. socializmu komunisti ich radšej finančne dotovali, aby s týmto etnikom nemali problémy. Zakázali im tiež kočovnícky spôsob života, ktorý im bol tak blízky. Tým ich odučili sa starať o seba, strácali sociálnu adaptívnosť a najmä potom, čo ich štát koncentroval na vyhradené miesta, ako napríklad na košické sídlisko Luník IX, resp. v Čechách Chánov. Napriek tomu, dosť veľká väčšina, samozrejme okrem "invalidných dôchodcov", z nich bola "zamestnaná", lebo inak mohli byť označení za príživníkov a trestne stíhaní. Ženy, nepoznajúc antikoncepciu, rodili na pomery majoritného obyvateľstva veľmi často až tak, že "súdruhovia dali urobiť sociológický výskum o vývoji tohto etnika. Keď si ten prečítali, dali hoí rýchle utajiť, lebo zistili, že v 21. storočí môže dôjsť k tomu, že z minoritného etnika sa stane majoritná spoločnosť v neprospech bielych. tzv. gadžov. Po roku 1989 si aj Rómovia, resp. Cigáni mysleli, že sa ich život prevratne zmení k lepšiemu. Čoskoro však zistili, že pomaly, ale iste strácajú všetky "výhody" nadobudnuté v tzv. socializme. Naviac prichádzali o prácu a o sociálne podpory a tak sa začala prejavovať ich zúfalosť, prechádzajúca v agresivitu aj voči tým, ktorí mali iba o niečo viac, ako oni. Jednotlivé vládne garnitúry od roku 1993 pre riešenie "rómskej problematiky" vytvárali rôzne inštitúcie, do ktorých liali peniaze, ale ako iba do hrnca bez dna. Peniaze rôznymi kanálmi sa dostávali tam kde neboli určené a tak Rómovia, resp. Cigáni ešte viac sa dostávali na dno až to vyústilo na východnom Slovensku až otvorenými útokmi na predajne potravín. Z týchto predovšetkým pri ich nájazdoch mizol alkohol, cigarety, čokoláda, jedla však pomenej. Vláda nasadila proti vlastným občanom, okrem polície aj armádu, čo vyvolalo protichodné názory medzi politikmi. Situácia sa však naďalej nerieši a najmä v Košiciach dochádza k lúpežným prepadnutiam gadžov cez biely deň, tiež obchodov aj maloletými útočníkmi. Agresivita tohto etnika má narastajúcu tendenciu a nenávisť proti majoritnej spoločnosti je evidentná. Štát, ktorý zodpovedá za svojich občanov situáciu nerieši, keď o to majú skôr snahu mimovládne organizácie a to aj zahraničné. Je to však iba kvapkou v mori a tak Slovensko sa javí pred vyspelým západným svetom ako skanzén. Najviac však preto trpí majoritná spoločnosť, ktorá stráca istotu vo svoju bezpečnosť. Aj preto, že pri nečinnosti polície nieje si sitý, že kedy nájde svoj majetok obsadený, ako v prípade chatárov na okraji Košíc, odcudzený, resp. zničený. Vnútorné napätie v tejto spoločnosti je nepopierateľné najmä v tých oblastiach, v ktorých sú Rómovia, resp. Cigáni premnožení. Pán Csáky aj s pani Orgovánovou sú so situáciou navonok spokojní, lebo podľa nich robia všetko čo je v ich silách. Občanom a však javí, že v tejto háklivej a neriešenej veci sa nerobí v skutočnosti nič a že problém jednotlivé vlády iba tlačia pred sebou, až nakoniec môže dôjsť k takým nespokojnostiam, ktoré už nebudú zvládnuteľné, ako pre jednu, tak aj druhú stranu. Záverom uvádzam, že podľa mojich skúsenosti Rómom, ktorým sa podarilo dostať preč z gét a chytiť sa v majoritnej spoločnosti uvádzajú, že oni boli vždy Cigánmi a tými aj budú. Tvrdia, že Rómami, sú tí neprispôsobiví a že slovo Róm po cigánsky znamená ujo, resp. strýko. Či je to pravda, na to neviem zodpovedať! A myslím si, že to nie je až tak podstatné...
