voľby
Vo voľbách v roku 2010 získalo KDH 8,52%. Bol to rozhodne neúspech, ale keďže bola nádej na vytvorenie vlády bez Smeru, HZDS a SNS, príliš sa o neúspechu nehovorilo. Treba povedať, že veľká časť členov automaticky rátala s výsledkom nad 10%. Dôvody takéhoto zisku mali byť nasledovné:
1. výmena predsedu
2. odchod skupiny okolo Vladimíra Palka
Oba dôvody sa ukázali ako naivné a nesprávne. Výmena predsedu KDH neuškodila, ale zdá sa, že ani výrazne nepomohla. Ján Figeľ mal síce povesť slušného politika, ale taktiež dosť nevýrazného. Za dôležitý faktor, ktorý príchodom Jána Figeľa nastal, považujem aj príchod istého eurooptimizmu, ktorý spôsobuje čoraz menšiu odlišnosť KDH od iných strán pravého spektra. Odchod zásadového Vladimíra Palka mal byť pre KDH príležitosťou ukázať akože milšiu, takú všeobjímajúcu tvár, ktorá by automaticky nahnala do náruče KDH nových voličov. Ani to sa nestalo. Zdá sa, že KDH naopak stratilo. Výrazné postavy aj jasné postoje a témy. Z KDH sa stala strana málo zaujímavá, všedná a fádna.
po voľbách
Tesná, ale predsa len väčšina pravice nechala na neúspech zabudnúť. Začali sa rokovania o novej vláde. KDH v nich malo mať napriek nízkemu volebnému zisku silnú pozíciu. Ostala však nevyužitá. Pohľad zvonka hovorí, že KDH bolo svojimi súpermi deklasované. Neustálo boj o ministra spravodlivosti s SDKÚ (a tak Daniel Lipšic namiesto zápasu o čistotu justície rozmýšľa o tom, či by bežní policajti mali alebo nemali nosiť škorpióny), neustálo boj o post predsedu NR SR (avšak v okamihu ako si na tento flek urobila zálusk SaS bolo takmer nemožné získať ho), neuhralo žiadne body pri získaní kresla ministra zahraničných vecí. Bolo až tristné sledovať snahu koalície vyriešiť problém, aký post nakoniec prideliť predsedovi KDH. Nakoniec teda vzniklo superministerstvo dopravy s nebývalými kompetenciami. V tú chvíľu sa naozaj zdalo, akoby nešlo o nič iné, než o teplé miestečká a kompetencie. Nemyslím si, že kreslo ministra dopravy je výhrou a už teraz je zrejmé, že Ján Figeľ bude (áno, ja viem, že neprávom) nálepkovaný ako "ten, čo zastavil stavbu diaľnic". Akokoľvek sú zrejmé jeho argumenty, Fico a spol sa už o tento imidž starajú. Stavím sa, že 8 z 10 ľudí, ktorí ich ostatnú debatu pozerali, majú práve taký dojem a viem, že obyvatelia Turca a Liptova, najmä tí, ktorí prišli zastavením prác o zamestnanie, si vinníka nájdu práve v ňom.
voš pod chrastou
Presne takýto dojem mám z doterajšej účasti KDH vo vláde Ivety Radičovej. Opäť raz, nech by to bolo akokoľvek nespravodlivé, konzervatívny volič musí mať dojem, akoby jeho zástupca vo vláde ani nebol. Ešte raz: málo zaujímavá a fádna strana, čoraz viac podobajúca sa na partaj vytvorenú pre zaistenie teplých flekov, ktorí si už ináč než v parlamente alebo inej straníckej funkcii život ani nevedia predstaviť (a čo by som aj nemenoval: napríklad pán Brocka, pani Sabolová, pán Muránsky, pád Přidal, pán Ďurkovský, pán Fronc).
kauza byt
Na Jána Fiegeľa sa v týchto dňoch zosypala azda prvá veľká kauza. Získanie bytu v samom centre Bratislavy za smiešnych 54. 000 Sk. Ešte teda pár slov o tom, prečo to naozaj je problém. Keď Ján Figeľ celú vec vysvetľoval, zdalo sa, akoby ani nerozumel, prečo to problém naozaj je a trpiteľský výraz nie je najvhodnejší. Ján Figeľ sa v roku 1996 presťahoval aj s rodinou do Bratislavy. Podal si žiadosť o pridelenie bytu, ktorý mu bol v roku 2001 naozaj pridelený. Tak ako stovkám a tisíckam iných ľudí na Slovensku. V poriadku. Neurobil nič zlé, nezákonné, neporušil žiadne predpisy. Problém však vidím v tom, že zatiaľ čo v tých stovkách a tisíckach iných ľudí na Slovensku išlo o byty, ktoré dlhodobo užívali (a nie si potrebovali poriešiť bývanie v Bratislave). V tom, že nájomné byty by z princípu mali byť využité sociálnymi prípadmi (a nie bývalým poslancom, štátnym tajomníkom na ministerstve a hlavným vyjednávačom). V tom, že odteraz sa v očiach mnohých ľudí stal nedôveryhodný, pretože oni nemajú ani zďaleka taký príjem a na desaťročia si uviazali na krk bremeno hypotéky, zatiaľ čo bývalý poslanec, štátny tajomník, hlavný vyjednávač, eurokomisár a súčasný minister získal byt v najdrahšej časti Slovenska za pár tisíc korún. Akokoľvek tvrdé by sa to zdalo, pokiaľ KDH chce aj naďalej apelovať na hodnoty a slušnosť v politike, mal by jeho predseda zvážiť odstúpenie. Nemla by však sám ostať štvanou zverou. Čo pán Mikloš? Čo kandidátka na primátora v Bratislave?
čo od KDH očakávam
1. aktivitu
2. výraznejšiu komunikáciu
3. skutočné presadzovanie konzervatívnych hodnôt
4. eurorealizmus
5. priestor novým tváram
Nechcem, aby sa KDH podobalo čoraz viac "akožekonzervatívnym" stranám západnej Európy. Prvým krokom tomu nasvedčujúcim je isté ideové vyprázdnenie.
