V prvom rade preto, že boli to samotné médiá, ktoré na hru Fica pristúpili. A je to ich prehrou. Videli sme ho u Puškárovej na Markíze, v TA3, no a samozrejme predovšetkým na "verejnoprávnej" STV. STV je žiaľ handrou v rukách vlád, komerčné televízie premiérovi priestor poskytli v honbe za sledovanosťou. A šušká sa aj o digitálnom multiplexe. Nech je to akokoľvek, ak dnes médiá robia tému z toho, na čo pristúpili a čo pomáhali udržiavať pri živote, je to nemravné.
Zajacom, ktorého si Mr. Fico vytiahol z klobúka bol Ján Figeľ. Solídny chlapík. Avšak čakal som, že na pozvanie televízneho duelu s Ficom zareaguje asi takto: „Rozdám si to s Vami kedykoľvek, pán Fico. Ale dnes, keď celé týždne práve vy hovoríte o SDKÚ, považujem za samozrejmé, že sa v televíznom dueli stretnete so zástupcom tejto strany. Najmä po tom, čo vás predseda tejto strany na duel vyzval. Ešte raz, kedykoľvek si to s vami rozdám. Ale dnes, ak nie ste zbabelec, debatujte s Mikulášom Dzurindom." Nestalo sa.
Škoda. Namiesto toho, aby sa pravdivo povedalo, že premiér sa skrýva ako strachopud pred debatou s oponentami, namiesto toho, aby sa písalo, že televízie mu veľkoryso umožňujú debatovať sám so sebou, bude sa písať o tom, že po tri a pol roku Fico mal v debate "oponenta". Nemal.
