Útoky na Radičovú
Často mi je na tomto fóre vyčítané, že na p. Radičovú útočím. Nie je to pravda. Niekoľkokrát som sa o nej vyjadril pozitívne, hoci s dovetkom, že vidím lepšieho kandidáta. No vyjadril som aj prekvapenie a sklamanie z niektorých jej reakcií. A to sa tu, aspoň podľa niektorých, nesmie.
Jozef kritizuje prílišné vyhranenie sa proti Radičovej a prehliadanie Gašparoviča. V niečom má snáď pravdu, v niečom nie. Má pravdu v tom, že o súčasnom prezidentovi sa hovorí málo. Jedným dychom však treba dodať, že je to predovšetkým chyba Ivety Radičovej. Ona je jeho vyzývateľkou. Ona by mala ako najsilnejšia opozičná kandidátka určovať témy. Kňazi, ktorí podporili Mikloška (vrátane mňa) sa niekoľkokrát vyjadrili k absolútnej neprijateľnosti súčasného prezidenta. Prvé kolo prezidentských volieb vnímam ako súboj hodnôt a ideí. Pre mňa, ako pre voliča súčasnej opozície stoja za uváženie len jej kandidáti a myslím, že takto to chápu aj čitatelia. Dôvod, pre ktorý sa tak veľmi hovorí o p. Radičovej spočíva aj v inom. Je kandidátkou dvoch strán, ktoré majú vo svojom názve slovo "kresťanské". Uchádza sa teda o hlasy kresťanov. V tomto zmysle chápem, že sú na ňu kladené vyššie nároky. Nemyslím si, že sa od nás očakáva mlčanie, ak kandidátka "kresťanských" strán používa klasické liberálne klišé. Obzvlášť v tom prípade, ak prvé kolo prezidentských volieb naozaj možno chápať ako súboj hodnôt. Nemôžem preto súhlasiť s konštatovaním Jozefa Červeňa, že upozorňovanie na výroky p. Radičovej znamená ako keby súčasný prezident bol nositeľom všetkých čností a postojov, ktoré kresťanský volič má očakávať od prezidenta. A vonkoncom manipulatívne je tvrdenie, že páni z KDS vlastne vedú ľudí k tomu, aby v druhom kole radšej volili pána Gašparoviča (proti ktorému nemajú námietky). Nie je totiž pravda ani to, že vedú ľudí k voľbe Gašparoviča, ani to, že voči nemu nemajú námietky. Výzva Mikloška na odstúpenie v prospech Radičovej ak je charakterný (!), je potom už len poriadnym stúpením do ... blata. Znie ako túžba voliť bez výčitiek a kompromisov.
Hodnoty, svedomie a nátlak
Ostal som prekvapený, keď som si v Jozefovom článku prečítal klišéovité tvrdenie o nátlaku na svedomie, ktoré tak často počúvam z hlasov z druhej strany. Je to veľké nedorozumenie. Ak niekto konal nátlak na svedomie p. Radičovej, tak to určite neboli predstavitelia KDS, ale práve páni z KDH. Zabudli sme už? Práve ich snaha o dotlačenie k určitým výrokom sa dá hodnotiť ako nátlak na svedomie. Určite však ním nie je, ak niekto o jej tvrdeniach povie, že nie sú v súlade s katolíckou náukou, pokiaľ naozaj nie sú.
Pragmatizmus náš každodenný
Je účasť jediného kresťanského kandidáta v prvom kole volieb konaním "za každú cenu"? Určite nie. Mikloškova kandidatúra je ponuka slovenským voličom na kandidáta so silným životným príbehom, bez škandálov, s jasným charakterom a kresťanskými hodnotami. Prečo trvať na "jednotnej kandidátke", kým to nie je nevyhnutné? Mne sa taký pragmatizmus nepáči. Viem, mnohým áno. Možno práve prílišné koketovanie s pragmatizmom je príčinou krízy slovenského konzervativizmu. Kam však dôjdeme, keď z hodnôt urobíme obchod a keď prestaneme podporovať to najlepšie?
