V prvom rade si treba ujasniť, čo za zákon v Írsku prijali. Nie je to "zákon o rúhaní" ako sa skratkovite a nepresne objavuje aj v našich médiách, ale zákon o hanobení (Defamation Act), ktorý len obsahuje stať o rúhaní (blasphemy).
Veľkou nepresnosťou je pomenovanie toho, čo tento zákon považuje za rúhanie. Podľa denníka SME írsky zákon „rúhanie definuje ako výrok, ktorý hrubo uráža záležitosti ktorýmkoľvek náboženstvom považované za sväté a zámerne vyvoláva rozhorčenie veriacich".
No nie je to presné. Predmetný zákon v článku 36 rúhanie definuje ako zverejnenie alebo vydanie „matter that is grossly abusive or insulting in relation to matters held sacred by any religion, thereby causing outrage among a substantial number of the adherents of that religion"
Nájdete rozdiel medzi týmito dvomi definíciami? Správne, denník SME "zabúda", že ono rozhorčenie veriacich sa musí dotýkať podstatného počtu príslušníkov daného náboženstva. Dosť podstatná zmena, nemyslíte?
Lukáš Fila sa nazdáva, že: „Primeranou reakciou na vtip, alebo vyslovený názor, je zasa len humor, argument, alebo v krajnom prípade urazené mlčanie. Určite nie štátmi organizované odvety, násilie a tresty".
Fajn. Veď proti tomu nikto nenamieta. Fila mláti prázdnu slamu. Zákon hovorí o hanobení niečoho čo je pre náboženstvo posvätné a spôsobí rozhorčenie podstatného počtu jeho príslušníkov. Je zrejmé, že nehovorí o vtipe, irónii či sarkazme, ktoré môžu byť síce nepríjemné, ale v rámci slobody prejavu ich treba prehltnúť. Fila sa nám buď snaží nahovoriť, že sloboda prejavu nemá žiadnych hraníc, alebo zámerne zavádza. A práve otázka slobody slova je podstatná. Fila sa tvári, akoby nevedel, že aj v našom trestnom zákonníku existuje trestný čin hanobenia náboženského presvedčenia. V časti "Trestné činy proti mieru a ľudskosti" poznáme paragraf 431 (423 - opravené 12.1.): Hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Ten uvádza, že:
„Kto verejne hanobí
a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu alebo
b) skupinu osôb pre jeho vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania,
potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok."
Rozdiel tu samozrejme existuje. Írsky zákon osobitne uvádza kategóriu hanobenia náboženstva (a presne popisuje, čo za hanobenie možno považovať) a náš trestný zákon všeobecne pozná kategóriu skupiny osôb určitého vyznania (alebo bez vyznania). Myslím, že presné vymedzenie hanobenia, ktoré obsahuje írsky zákon zabraňuje zneužitiu vágneho a všeobecného predpisu. Prečo Fila horlí proti niečomu v Írsku, keď obdobnú normu poznáme aj u nás?
Zaujíma ma však ešte niečo. Ak Lukáš Fila navrhuje ako reakciu na hanobenie „humor, argument alebo urazené mlčanie", predpokladám, že sa to netýka len v prípade hanobenia náboženského presvedčenia. O to viac by to malo platiť, keď nejde o hanobenie, len o obyčajný nesúhlas. Prečo je potom Fila ticho ako voš pod chrastou, keď je za homofóba označený človek, ktorý si "dovolí" byť proti manželstvám homosexuálov? Prečo bol potom istý francúzsky poslanec odsúdený za výrok že „homosexuálne chovanie ohrozuje prežitie ľudstva". Pokuta 3000 €. Kde je do pekla humor, argument, či urazené mlčanie? Ďalší prejav selektívneho prístupu, aký je pre "vraj liberálov" dneška veľmi príznačný...
P.S.: Neviem, či írsko potrebuje práve taký zákon, aký prijalo. Možno s tým súhlasiť i nesúhlasiť. Informovať však treba poctivo a korektne.
