Hystéria alebo víťazstvo zdravého rozumu?
18. marca 2011 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyniesol konečný verdikt o sťažnosti talianskej občianky fínskeho pôvodu ohľadom prítomnosti kríža v triedach talianskych škôl. V predchádzajúcom rozhodnutí 3. 11. 2009 ESĽP uviedol, že už samotné umiestnenie kríža v triede štátnej školy je v rozpore s právom rodičov vychovávať deti v súlade s ich presvedčením a s právom detí na slobodu náboženského vyznania. Toto pôvodné rozhodnutie si vyslúžilo veľa kritiky. Kritici však boli označovaní za fanatikov či extrémistov. Aj na stránkach denníka SME.
Komentátor Peter Morvay písal o "križiakoch v školách" (4. 11. 2009). Suspendovaný kňaz mimo cirkevnej služby Miroslav Kocúr zasa o "mobilizácii náboženského fundamentalizmu" ktorej by sa, keby bol neveriaci, bál; ako veriaci sa za ňu aspoň hanbí (12. 1. 2010).
8. 11. 2009 sa autor týchto riadkov vyjadril, že „paradoxom rozhodnutia je názor, že už sama prítomnosť kríža v škole je porušením práva rodičov vychovávať deti v súlade s ich presvedčením a práva detí na slobodu náboženského vyznania. Ján Krstiteľ Balázs síce pôvodné rozhodnutie označil za "logické a racionálne", ale považoval ho za príklad "súdneho aktivizmu" (28. 12. 2009).
Dnes teda poznáme teda definitívny rozsudok ESĽP, ktorý tvrdí, že „aj keď je kríž predovšetkým náboženským symbolom, neexistuje žiadny dôkaz, že jeho zobrazenie na stene v triede by mohlo mať na žiakov vplyv".
Som presvedčený, že zvíťazil zdravý rozum. Síce až na reparát a možno len na čas.
Miroslav LETTRICH, autor je katolícky kňaz
Pred viac ako rokom som bol neraz aj ja v tejto súvislosti označený za fanatika a fundamentalistu len preto, že som považoval za absurdné, že už samotná prítomnosť kríža v triede je porušením práva rodičov vychovávať deti v súlade s ich presvedčením a s právom detí na slobodu náboženského vyznania. Namiesto autoreflexie však denník SME mláti slameného panáka, ako to predviedol naposledy Marián Leško. Čo už. Je to síce škoda, ale nie prekvapenie. Odporúčam aj článok, ktorý k téme napísal redaktor .týždňa Martin Hanus.
